Mladý Slovák založil vlastnú lifestylovú značku slnečných okuliarov. Ako sa mu to podarilo?

Kto je Martin Dufinec?

Takže pekne poporiadku… Mám 25 rokov, pochádzam z Košíc, ale väčšinu svojho života som prežil v Michalovciach. Počas strednej školy som začal cestovať do USA, kde som skončil strednú školu. Mladému človeku takýto pobyt v zahraničí veľmi otvorí oči.

Po návrate na Slovensko som študoval na vysokej škole UK – Fakulta managementu a taktiež právo na UPJŠ v Košiciach. Keď sa chce tak sa dá stíhať všetko. V Bratislave som skončil bakalára a tohto roku som úspešne ukončil druhý stupeň na právnickej fakulte v Košiciach.

Kedy a prečo si sa rozhodol podnikať?

O tom, že chcem podnikať som sa rozhodol už dávno, len mi to dlhšie trvalo celé zrealizovať a dať do skutočnej podoby.  Hlavným dôvodom prečo podnikať pre mňa je sloboda. Aj keď na začiatku určite nie finančná sloboda ani zďaleka, ale človek je sám sebe pánom a rozhoduje o svojom čase, čo je pre mňa veľmi dôležité.

V akom obore podnikáš?

Ide o lifestylový spotrebný tovar – ručne vyrábané drevené slnečné okuliare. Momentálne maloobchod, prostredníctvom eshopu, ale postupne by som chcel začať robiť aj veľkoobchod

Aká vysoká investícia bola potrebná pre štart tvojho podnikania?

Išlo približne o investíciu v hodnote 10.000 Euro.

Aká je cieľová skupina pre produkty Yacht Club Accessories

Svoju cieľovú skupinu vidím v ľuďoch, ktorí majú radi leto, slnko a more, ktoré so sebou prináša istý druh slobody a chce kus odvahy – práve pre takých ľudí sú slnečné okuliare vyrobené z dreva, ľudí, ktorí sa neboja vyskúšať niečo nové a taktiež ši potrpia na kvalite.

Mnoho mladých ľudí dnes podniká no len málo kto ma vlastnú značku. Prečo práve Yacht Club Accessories a aká je filozofia tejto značky?

Celé kreovanie značky vôbec nebolo jednoduché. Už od mladšieho veku som kamošmi trávil leto na Šírave a jeden z mojich veľmi blízkych priateľov ma priviedol k jachtingu – a ten ma doslova pohltil….

Ja som už mal v hlave myšlienku drevených slnečných okuliarov dlhšiu dobu, stále som sa s tým pohrával, no a pot