Cestičkou vo vlakoch... alebo ako sa dostať do Guinessovej knihy rekordov

V mojich článkoch sa zameriam na každodennú realitu prebiehajúcu na Slovensku, kde sa aj takáto malá krajina s viac ako 5 miliónmi občanmi môže „pýšiť“ širokým spektrom vtipných informácií, ktoré zažívame deň čo deň.

Ako prvú si zoberiem do parády tému CESTOVANIE a jej „podkapitolu“ VLAKY ZADARMO.

Novembrové vyhlásenie

Prišla informácia – vlaky zadarmo. Peňaženky dôchodcov a študentov dávajú lajk. Veľký prílev radosti, zrazu si sa stal veľkým „vlakovým“ cestovateľom, ale jednu vec si si neuvedomil – v čom budeš cestovať a hlavne s kým.

Krutá realita

Krásny sen o nablyšťanom IC-čku, kde máš wifi, dostatok priestoru, funkčné zástrčky sa ti ihneď rozpŕchne, keď zistíš, že po celú cestu budeš stáť na chodbe s pofidérnymi cestujúcimi a vo vlaku, ktorý je zrelý do zberu železa.

Nedávno po tomto ozname najlepšie situáciu zhodnotil (ako som teda aspoň videl) týždenník TREND, ktorý cestovanie v našich „mašinách 20. storočia“ definoval trojpísmenným pojmom „zadarmo v šrotoch.“ Myslím, že definícia bola lichotivá (a vystihnutá iba na 50 %):

http://static.etrend.sk/uploads/tx_media/2014/10/29/trend_2014-43.jpg

Fajn pocit

Ten fajn pocit, keď sa ponáhľaš na vlak – stihol si autobusík na stanicu, vysmiata teta ti predala lístok pri okienku, avšak všetko sa to zmení, keď prídeš na stanicu a zistíš, že tvoja miestenka je na streche:

http://img.pauzicka.zoznam.sk/pictures/Preplneny_vlak.1.jpg

Lístky zadarmo? Zabudni

Bezplatné lístky sa asi najprv nikomu z nás nezdali (a asi sa ani stále nezdajú), však kto by ich zaplatil, keď nie my? Kompletný fígeľ sa začal rysovať v novom roku, a to pri situácii, keď si nestihneš kúpiť lístok na vlak. Môžeš rovno čakať na ďalší, lebo pochybujem, že sa ti bude chcieť platiť 10 € (čo je viac ako samotná cena cesty) za to, že nemáš kúpený lístok.

Potláčanie fyzikálnych zákonov

Viacerým bolo už zo začiatku jasné, že vo výpočtovom procese, kde máme na jednej strane rovnice kapacitu celého vozňa aj s uličkou 120 ľudí a chceme tam zmestiť 150 ľudí, niekde bude problém. To je ešte ten lepší prípad, ak cestujúci stacionárne stoja. Nájdu sa však aj jedinci, ktorí túto aktivitu považujú za športovú disciplínu a snažia sa pokoriť lokálny rekord v premiestnení sa z jedného konca vlaku na druhý. Klobúk dole.

Sú však aj takí, ktorí odmietajú túto aktivitu absolvovať bez dvoch 100-litrových kufrov, ktorých 10-metrové premiestnenie vytvorí celodenný tréningový plán Arnolda Schwarzeneggra.

Krátkodobí cestujúci

Ak cestuješ z východu na západ/zo západu na východ (ja viem, tá cesta je na slučku), kúpiš si pekne miestenočku, otvoríš notebook alebo iPad a celú cestu pozeráš buď Simpsonovcov alebo nové časti Modré z neba. Cesta je taká dlhá, že si môžeš dovoliť pozrieť aj reprízy, a to viackrát. A vôbec ťa netrápi, že na chodbe vedľa teba sa tvorí nový rekord počtu cestujúcich vo vlaku.

Netrafí ťa šľak, ak máš cestovať iba 20 minút? A to takým vlakom, do ktorého sa ani nezmestíš? Alebo musíš skončiť na streche? Radšej absolvuj túto cestu peši.

Krízové situácie

No a na záver si zhrňme niektoré situácie (podľa pravidelného prieskumu), ktorým sa radšej oplatí vyhnúť (ak si nechceš pokaziť deň):

PRVÁ - sedíš v kupéčku a vedľa teba si sadne dôchodca, ktorý sa ťa 10-krát opýta, či je dané miesto voľné. To je zatiaľ v poriadku, ale keď neskôr zistíš, že bude mať potrebu vyrozprávať sa ti, zaklamať o voľnom mieste by sa ti rozhodne oplatilo.

Dozvieš sa od neho/nej všetko – od receptov na buchty, príbehy z jeho/jej detstva a sú aj „labužníci,“ ktorí vám s radosťou opíšu celý záhradkársky proces ako sadiť mrkvu (aj to sa mi stalo). Bežne by som odporúčal na vyriešenie tohto problému mať po ruke slúchatká, ale keďže medzi nami jestvujú aj adepti, ktorí prekričia aj hasičskú sirénu, odporúčam sa z miesta „zdekovať“ aspoň na 15 minút do reštauračného vozňa.

Ak si však aj tam ku tebe nikto taký sadne, dostal si šachmat.

DRUHÁ - Ak prídeš do svojho kupéčka a na mieste ti sedí 70-ročný ujo alebo teta. Tu sa rysujú dve možnosti – vy