Ako si vyhľadať spolužiakov a zorganizovať stretávku zo školy

SME TU, ABY SME VÁM NAŠLI SPOLUŽIAKOV

Sú len dva spôsoby, ako zorganizovať stretávku. Ten druhý Vám možno pripomenie neúspešne zorganizovanú stretávku spred piatich rokov. Čítajte.

Prvý spôsob je veľmi jednoduchý. Vyplníte nezáväznú objednávku a  agentúra sa  postará o nasledovné:

• Pôjde do archívu školy alebo do štátneho archívu po menné zoznamy Vašich spolužiakov.
• Vyhľadá  jednotlivé adresy.
• Rezervuje reštauráciu.
• Zabezpečí večerné menu – prípitok, večeru, minerálku, kávu, slané drobnosti na stôl.
• Navrhne znenie pozvánky pre spolužiakov aj pre triedneho učiteľa a zabezpečí ich tlač.
• Pozvánky rozošle.
• Vyzbiera peniaze od spolužiakov na zabezpečnie nákladov súvisiacich so stretávkou.
• Zabezpečí kvety pre triedneho učiteľa.
• V termíne stanovenom pre potvrdenie účasti nahlási personálu reštaurácie počet osôb.
• Uhradí za Vás reštauračné výdaje.

V prípade nezáujmu zo strany spolužiakov agentúra vracia účastnícky poplatok v plnej výške.

Druhý spôsob je “trošku” zložitejší. a pre tých ktorý majú čas a peniaze,  poskytneme vtipný návod.

V prvom rade potrebujete menný zoznam, pretože za tie roky si spomeniete sotva na pár mien. A ako by to bolo, keby ste nepozvali každého..! Možno sa Vám podarilo uchovať si pamätník s kontaktmi, no s najväčšou pravdepodobnosťou si budete musieť ísť do archívu školy prácne tie mená opísať. Ak však školu medzičasom zrušili, tak až do archívu okresného či krajského. Zabili ste tým pol dňa, pretože ste sa trmácali do archívu 50 kilometrov vzdialeného. Prišli ste do archívu, kde Vás však odmietli obslúžiť, pretože vo štvrtok predsa nie sú stránkové dni. Nadávajúc sama na seba telefonujete šéfovi, že na pondelok si beriete ďalšiu dovolenku, pretože musíte ísť do krajského archívu. Šéf tým nie je ani náhodou nadšený a Vy ste v strese.

V pondelok ráno stojíte pred archívom a o hodinku – dve máte v ruke vytúžený menný zoznam s menami a priezviskami svojich spolužiakov. Na ostatné údaje však nemáte nárok, pretože aj pre Vás platí zákon o ochrane osobných údajov.

Máte menný zoznam, začína sa druhá fáza. Tu sú dve možnosti: Vyžiadate si aktualizované informácie o svojich spolužiakoch z Centrálnej evidencie obyvateľstva v Banskej Bystrici a za každé jedno meno zaplatíte 3 €, pričom si na výpis počkáte 2 mesiace, alebo sa rozhodnete nájsť si spolužiakov rad za radom sama. Lovíte v pamäti, listujete v telefónnych zoznamoch, v obchodnom či v živnostenskom registri. Hľadáte na Facebooku a ostatných sociálnych sieťach a konečne máte 20 spolužiakov. Zvyšných 10 však chýba.

Medzitým ste si trikrát dobíjali kredit, pretože každá spolužiačka sa s Vami chcela porozprávať, a nie každá má Orange, kde máte hovory po 18.00 h zdarma. “Kde nájsť ostatné spolužiačky? Neviem, ale do pozvánky uvediem, že som nenašla tieto mená.”

Čo ďalej?     

Vyberiete sa do reštaurácie, kde zarezervujete priestory, zabezpečíte večerné menu a zložíte zálohu 30 €. Stratíte 2 hodiny, no čo by ste neurobili, aby ste sa po rokoch stretli so svojimi spolužiakmi.

Vrátite sa domov, kde Vás čaká príprava pozvánok. Nevedia Vám prísť na um tie správne slová, tak “gúglite” vzory pozvánok na stretávku. Konečne niečo máte a spúšťate tlačiareň. Zistíte však, že Vám došiel toner, a ešte aj syn sa hnevá, pretože na zajtra si musí vytlačiť seminárnu prácu. Na druhý deň po práci teda bežíte kúpiť nový toner, vezmete aj papier, aby sa Vám náhodou neminul ten, kúpili ste známky aj obálky. Stretávka ani nezačala, a už ste minuli tretinu výplaty. Hádam to aspoň dobre dopadne, hovoríte si. Odošlete obálky a čakáte na odozvy…

Náš tip: Pozvánky posielajte aspoň 6 týždňov pred stanoveným termínom stretávky. Nedávajte na výber z viacerých termínov. Nerobí to dobrotu. Dvadsať ľudí sa na termíne nezhodne. A nečakajte, že prídu všetci. Aj keď máte na mnohých pekné spomienky, sú to ľudia, ktorých ste nevideli 15 – 20 rokov. Žijú úplne odlišné životy od tých, ktoré ste žili “spolu” v jednej triede. Možno budete sklamaná, ak Vám príde odpoveď od niekoľkých.

Nezabudnite, že týždeň pred termínom stretávky musíte ešte upresniť počet hosťov v reštaurácii.

Konečne – vytúžený deň “D”! Kupujete kyticu pre učiteľa, no teraz už nie z vlastného vrecka, ale z peňazí, ktoré sa Vám podarilo vyzbierať od spolužiakov. Deň D, hodina H… Vy vstupujete do reštaurácie. Spolužiaci Vás objímajú, tešia sa, hádajú medzi sebou, kto je vlastne kto. Mená s istotou poznáte len Vy, pretože Vám potvrdzovali účasť. Pozeráte sa, smejete, spomínate… A nestačíte sa diviť. Zo škaredého káčatka je krásna labuť, no a hviezda triedy má zopár kíl navyše.

Všetci sú spokojní, len niekto sem-tam utrúsi nenápadnú poznámku: “Mohlo to byť v inej reštike, nemusela byť takáto nóbl…” či: “Ja som predsa vegetarián. Prečo máme kuracie prsia??”, prípadne: “Ja som abstinent a neuznávam prípitky…”. Možno sa Vás dokonca niekto, prepočítavajúc ceny v jedálnom lístku, s úsmevom opýta: “Moja milá,