Rozhovor so športovcom: Monika Chochlíková, thajský box a K1 (kickbox)

Rozhovor s úspešnou športovkyňou, profesionálnou zápasníčkou Monikou Chochlíkovou.

 

Bola si spomenutá v mojom blogu, kde som kritizoval obmedzený záujem štátneho sektoru o propagáciu športu. Tvojim number one je kickbox. Čím vie zaujať tento šport, prečo by ho podľa teba mohli začať naše médiá viac propagovať?

 

Thajský box a K1 (kickbox) sú veľmi komplexné športy. Máme doslova nekonečné možnosti aké kombinácie (údery, kopy) použijeme. Na rozdiel od cyklických športov (beh, plávanie, cyklistika...) tu neviete, čo sa môže stať a to drží všetkých v napätí a očakávaní. Ďalšou neskutočnou výhodou je, že pokiaľ vám napríklad nejde dobre boxovanie, dá sa to vykompenzovať rýchlymi nohami a pohybom, kdežto pri šprintoch, pokiaľ nemáte rýchle svalové vlákna, do svetovej špičky sa nedostanete. Treba mať len veľké sebazaprenie a odhodlanie to niekam dotiahnuť. Skrátka nemôže vám vadiť keď sem tam inkasujete a už vôbec nemôžete simulovať. A prečo by thajský box a K1 mali byť viac propagované? Pretože aj napriek tomu, že Slovensko je malá krajina, trénujú tu zápasníci, ktorí sa dokážu porovnávať so svetovou špičkou (Vlado Moravčík, Vlado Idrányi, Lucka Krajčovič, Marco Novák, Tomáš Tadlánek a mnoho ďalších.) A títo fighteri si pozornosť médií zaslúžia.

 

Stretla si sa už s označením „bitkárka“?

 

Stretla, ale myslím že vždy to bolo spomenuté v dobrom slova zmysle.

 

Ako vnímaš to, že je tento šport označovaný, samozrejme nie každým, ako určitý druh násilia?

 

Pokiaľ je človek rozumný snažím sa mu tento blud vyvrátiť, pokiaľ si stále melie svoje, tak ho v tom nechám. Ako každý šport aj thajský box a K1 majú svoje presne vytýčené pravidlá. Nemôžeme udierať hocikde a v ringu je rozhodca, ktorý je zodpovedný za správne prerušovanie a ukončovanie zápasu. Pre mňa je to spôsob odreagovania, pri zápase zabúdam na všetky problémy, ktoré ma trápia. Okrem toho bojové športy všeobecne učia vzájomnému rešpektu, pokore a neskutočnému sebazapreniu, ísť cez bolesť a nesťažovať sa.

 

Thajský box je rozhodne jeden z fyzicky náročných športov, ako vyzerala a ako dlho trvala tvoja príprava na Svetové hry 2017?

 

My sme vlastne začali už v januári, odkedy som mala nastavenú silovú a rýchlostnú prípravu. Od januára som absolvovala aj pár zápasov, ktoré mali slúžiť ako „previerka“ mojich schopností a aby sa ukázalo, čo ešte mám zlepšiť. Kondične sme začali makať približne mesiac pred turnajom, týždenne som absolvovala 10-12 intenzívnych tréningov. Čím bližšie boli Svetové hry, tým sme viac uberali na dĺžke tréningov a pridávali na regenerácii (masáže, sauna, lokálka...).

 

Svetové hry sú obdoba olympiády. Na Svetových hrách si obsadila úctyhodné 2. miesto. Kde všade, okrem tvojej fanpage, sme mohli na Slovensku sledovať tvoj úspech?

 

Moje úspechy zdieľal Slovenský zväz kickboxu a spolupracovala som s Vladom Bilohuščinom zo Svet MMA. Respektíve SZKB aj Svet MMA písali priebežné výsledky. Keď som získala druhé miesto, písalo o tom viacero médií.

 

Aké nástroje propagácie by si ty použila, keby si mala čo najlepšie spropagovať thajský box na Slovensku?

 

Ak by som mala neobmedzený rozpočet určite by som organizovala verejné tréningy, či už pre decká alebo dospelých, ktoré by som prípadne spojila s nejakou náučnou prednáškou, aby sa tento krásny šport správne pochopil. Natočila by som kratšie videá, ktoré by mali podobné posolstvo a rozšírila ich na sociálnych sieťach. Ja sa o niečo podobné snažím aj na mojej fanpage. Okrem mojich športových úspechov si dávam záležať na tom, aby moji odberatelia vedeli, že študujem vysokú školu a snažím sa podnikať (spolu s priateľom sme si založili e-shop so ženský oblečením). Je to za tým účelom, aby sa videlo, že thaiboxer nie je tupé poleno, pretože sa mláti do hlavy, ale že tí špičkoví zápasníci najvyššej triedy, musia mať niečo v hlave. Zápas nie je o najväčšej sile a kto komu čo najtvrdšie šupne (možno to niekto tak berie a preto to robí, v tom prípade mi je ľúto, že nepoňal pointu tohto športu) ale hlavne o taktizovaní, stratégii a v čo najkratšom čase o načítanie súpera.

 

Si aj profesionálna trénerka, s priateľom máte vlastný gym (telocvičňu), pri náboroch teda vidíš, aký je záujem o thajský box. Napreduje?

 

V Trenčíne sa rapídne zvýšil. Ja mám na starosti ženské tréningy a tam je záujem viac-menej konštantný, počas náborového mesiaca (prijímania nových členiek) sa vystrieda 20-30 nových tvárí, čo je pecka. Pri spoločnom nábore boli začiatky trochu ťažšie, na prvý nábor nám prišlo tuším 10-12 ľudí, no naposledy ich došlo takisto 20-30. Je to celkom dosť veľký boom, hlavne preto, že to robí čoraz viac a viac celebrít.

 

Čo by si ešte chcela dokázať v thajskom boxe, aké sú tvoje najvyššie ambície?

 

Ja mám sen byť neporaziteľná. Je to síce asi najťažší cieľ aký môže byť, ale mňa