Rozhovor so športovcom: Matej Hliničan, badminton

Matej, hrávaš profesionálne badminton. Ako by si opísal tento šport človeku, s úmyslom zaujať ho, aby začal tento šport sledovať? Čím vie zaujať badminton diváka?

Badminton je najrýchlejší šport na svete, čo si asi málokto uvedomí, keďže si zvyčajne pod týmto športom predstavia pinkanie na záhrade. Najlepší badmintonisti musia byť najlepší po každej stránke – či už to je tá fyzická, psychická alebo taktická. Musíme byť silní, no zároveň veľmi dynamickí a ohybní. Takisto je to šport, kde je potrebné mať dokonalý pohyb po kurte, takže je dôležite mať bezchybnú krokovú techniku a nehovoriac o tom, že náš šport je po úderovej stránke jeden z najnáročnejších a najpestrejších.

Keby si mal tú možnosť zmeniť niečo, čo by pomohlo tvojmu športu na Slovensku, čo by to bolo?

Jednoznačne národné centrum, kde by mohli najlepší hráči zo Slovenska spoločne trénovať pod vedením zahraničného trénera a mali by zabezpečený full servis – tréningy na kurte s badmintonovým trénerom, kondičného trénera, fyzioterapeuta. Avšak aby bolo možné niečo také vybudovať a najmä pre koho, tak je potrebné, aby sa zlepšila práca s deťmi v kluboch a aby začalo Slovensko vychovávať viac šikovných a najmä motivovaných badmintonistov, ktorí by chceli dosahovať veľké úspechy.

Ako profesionálny badmintonista cestuješ po celom svete. Vidíš teda, kde je aká úroveň. Kde je podľa teba najlepšia úroveň badmintonu a prečo?

Badmintonu už dlhé roky dominujú ázijské krajiny, ale je to najmä kvôli tomu, že tam badminton patrí medzi popredné športy, takže môžu vyberať z veľkého množstva hráčov, ktorí sú odmalička nútení tráviť 6 a viac hodín na kurte. Preto by som povedal, že najlepšia úroveň badmintonu je v Dánsku. Dá sa povedať, že Dánsko je jediná krajina, ktorá sa dokáže rovnať s Áziou. V Dánsku majú veľmi dobre prepracovaný klubový systém, ktorý každoročne produkuje množstvo talentov, ktorých následne zoberú do národného centra v Kodani. Takisto tu badminton patrí medzi TOP 3 športy a ligové zápasy bývajú vypredané. Dáni majú veľké množstvo skúsených trénerov a ich tréningy sú založené na kvalite nie kvantite, čo sa nedá povedať o Ázií, kde namiesto dvoch dvojhodinových tréningov za deň majú dva štvorhodinové. Po dobu hodiny a pol až dvoch dokážu hráči udržať 100% sústredenie a nasadenie, no pri dlhších tréningových dávkach kvalita klesá. Najmä z tohto dôvodu mi príde dánska tréningová a bedmintonová úroveň najlepšia, keďže aj keď nemajú obrovské množstvo hráčov, stále dokážu vychovávať majstrov sveta.

Ty si ako 20 ročný získal titul majstra Slovenska, prilákalo to sponzorov? Naštartovalo to tvoju kariéru?

Nie neprilákalo a nikdy som to ani nebral ako nejaký odrazový mostík, čo sa týka hľadania sponzorov. Úspechy na Slovensku nie sú pre sponzorov, tak atraktívne ako zahraničné výsledky.

Teraz trénuješ v Dánskom Centre of Excellence. V čom je to tam iné, ako trénovanie doma?

V centre sa o mňa starajú tréneri, mám tu sparing z viacerých krajín, program do fitka, fyzioterapeuta a maséra k dispozícii, teda môžem povedať, že všetko dôležité pre profesionálnu a kvalitnú tréningovú prípravu. Na Slovensku nemáme jediného profesionálneho trénera a o sparingu ani nehovorím. Okrem mňa sú len dvaja hráči, ktorí sa bedmintonu venujú naplno a aj tí sú odcestovaní v Dánsku.

Ako vidíš trend badmintonu na Slovensku, stúpa alebo klesá záujem a kvalita?

Myslel som si, že situácia sa zlepšuje, no keď porovnám situáciu napríklad s českým badmintonom, tak slovenský badminton stagnuje.

Aký je tvoj sen, čo by si ešte chcel dosiahnuť v badmintone?

Odmalička to bola Olympiáda a tak to aj ostane. Takisto by som chcel byť prvým hráčom zo Slovenska v TOP 50 na svete.

Tak nech sa ti to splní, budem ti držať palce a samozrejme sledovať ťa!

Ďakujem za rozhovor.