Prečo si nenechať napísať záverečnú prácu niekým iným

Ahojte priatelia,

pred pár týždňami ma oslovil môj dobrý kamarát s prosbou o pomoc. Chcel vedieť, či nepoznám niekoho, kto je ochotný za peniaze napísať záverečnú (šlo konkrétne o diplomovú) prácu pre jeho kamarátku. Niečo sa vo mne zháčilo, ale nechcela som hneď odsudzovať osobu, ktorú nepoznám. Tak som sa ho najskôr opýtala, či má na to tá osoba nejaký dôvod. Dôvodom bolo, že sa tá osoba nechce zaoberať monotónnou činnosťou, nakoľko to nie je až také dôležité.

Chvíľku som o tom premýšľala a potom som mu napísala, v čom vidím zmysel písania záverečnej práce (hoci uznávam, že je to náročné a častokrát nepríjemné). Rada by som sa s vami o to podelila, nakoľko aj moji žiaci v rámci maturitnej skúšky píšu takéto záverečné práce – verím, že ich to trošku povzbudí, že to nerobia pre systém ako taký (hoci aj), ale aj pre seba samých :-).

Poviem vám teda, čo pre mňa znamená písať záverečnú prácu (alebo akúkoľvek inú). Tým, že píšete tú prácu sami, preukazujete niekoľko schopností, ktoré sú dôležité pre život – ide o schopnosť byť trpezlivý a vytrvať v písaní, aj keď vás chytá občasná frustrácia – učíte sa tak prekonávať prekážky. Niekto by mohol namietať, že to, že niekomu zaplatím za napísanie práce, je v podstate forma prekonávania prekážky. Do istej miery je to pravda, ale zároveň platí, že nemáte možnosť získať schopnosti a zručnosti, o ktorých sa zmieňujem nižšie v tomto článku.

Takisto preukazujete schopnosť logicky myslieť a preformulovávať myšlienky (inak by tie citáty a parafrázy nedávali veľký súvis v práci), prejavujete aj zodpovednosť, lebo ste si vedomí, že vaša práca je VAŠA vizitka a zároveň preukazujete aj istú zásadovosť, lebo nie ste ochotní privlastniť si prácu niekoho iného a vydávať ju za svoju (hoci ste za ňu aj zaplatili).

Okrem toho, ak sa nezameriate len na častokrát obmedzené slovenské alebo české zdroje a siahnete aj po cudzojazyčnej literatúre, môžete si skvelým spôsobom rozšíriť slovnú zásobu (a vychytať správnu gramatiku). Odhliadnuc od toho, môžete  sa veľa naučiť a dozvedieť mnoho zaujímavých poznatkov (ak si vyberiete tému, ktorá vás aspoň trochu zaujíma).

Písaním záverečnej práce bojujete s pohodlnosťou (po novom sa odborne nazýva prokrastinácia – síce to znie luxusne, má absolútne rovnaký význam – v malom množstve nám poskytne potrebné načerpanie energie a zresetovanie psychiky, avšak vo veľkom množstve je skôr deštruktívna, pretože môže viesť k rôznym negatívnym javom: silný distres s približujúcim sa termínom splnenia nejakej úlohy, snaha kompenzovať tento distres a frustráciu napríklad podvádzaním a podobne), rozvíjate u seba disciplínu a pevnú vôľu. Pevná vôľa je absolútne kľúčová kompetencia pre život človeka a asi dobre viete, že sa s ňou nerodíme. Každý z nás na nej môže pracovať a niet inej cesty, než sa vystavovať situáciám, ktoré nám nie sú svojou povahou prirodzene príjemné. Samozrejme sa to spája s odriekaním, hnevom a občasným zúfalstvom, ale aj s pocitom opojnej satisfakcie, keď urobíte svoje maximum a iní to ocenia... (a ak neocenia, tak to stále môžete oceniť vy sami – lebo viete, čo ste tou prácou získali – mnoho skúseností)

O toto všetko sa pripravujú ľudia, ktorí si dajú prácu napísať niekým iným a potom ju prezentujú ako svoju vlastnú. Naučia sa tak síce ušetriť čas, ale aj to, že úspech sa dá kúpiť. Ja si to ale nemyslím. Vo svojom živote som sa snažila robiť veci čo najpoctivejšie (samozrejme som aj ja párkrát použila v škole ťahák :-)). Rada som ale prekonávala seba samú a mala rada výzvy (priznávam, že to vychádzalo z istej snahy dokázať si, čoho všetkého som schopná, v každom prípade ma to ale viedlo k posilňovaniu vnútornej motivácie).

Je to ako turistika – kým sa štveráte na kopec, je to náročné a máte niekoľko kríz, keď ale vyjdete nahor, ten pocit spokojnosti z dosiahnutia toho kopca je neopísateľný. Ten, kto sa na ten kopec nechá vyviesť, môže prežívať rovnakú spokojnosť z výhľadu, nikdy ale nepochopí, aké to je dívať sa odniekiaľ, kam sa musíš dostať vlastnými silami. Toto porozumenie je neporovnateľné.... tomu druhému človeku chýba osobná skúsenosť s prekonaním seba samého a preto potešenie z výhľadu vydrží dlho tomu, kto pre to urobil omnoho viac a do veľkej miery to môže ovplyvniť aj jeho ďalší život :-).

Preto vám želám, aby ste hľadali ľahšie cesty tam, kde to má zmysel, ale zároveň porozmýšľali, čo vám môže poskytnúť to, keď sa s nejak