- Škola života
- Seriál: Ako si priať
- 21.03.2016
- 0
- 3280
- 4
- 1
O pár dní na to, som ju započul rozprávať sa o jej skúsenosti s jedným z našich zákazníkov a medzitým ešte s jedným z našich kolegov. Podstatné je podotknúť, že nerobila nič zlé, len rozprávala o vlastnej skúsenosti. O tom, čo sa jej v živote deje.
V deň, keď som ju počul rozprávať sa so zákazníkom o tejto jej skúsenosti, sme sa večer, nezávisle od seba stretli v jednom podniku. Ona tam už sedela so svojim známym a ja som prišiel so svojím obchodným partnerom prebrať pár vecí.
Do pár sekúnd ako sme si sadli, sa pri ich stole zastavila čašníčka s tým, že víno, ktoré si Kaďa objednala (ktoré bolo samozrejme na nápojovom lístku) nemajú a tak či jej ponúknu niečo iné.
Je absolútne potrebné zdôrazniť, za aký čas sa to všetko udialo. Bola to obrovská rýchlosť. Ako želanie od Zlatej rybky. Len tak. Neprešlo ani 24 hodín odkedy som o tom počul naposledy a mám to priamo pred sebou!
V priebehu jedného týždňa dala do svojej problémovej objednávky minimálne toľko energie:
3 krát na ňu myslela
3 krát o nej rozprávala
3 krát si ju vizualizovala/predstavovala
3 krát sa do situácie/skúsenosti vžila
Ak vesmíru nekladiete odpor, všetko Vám dá hneď, a to dokonca veľmi rád.
Po pár hodinách sa Kaďa prišla rozlúčiť, opýtal som sa na jej problémovú objednávku ohľadom vína a až vtedy si uvedomila, že sa to fakt stalo. Ďalší podnik, do ktorého prišla a opäť niečo! Pričom obyčajná objednávka. No uvedomenie prišlo až po tom, čo som sa jej na to opýtal.
Celú jej tvorbu hodnotím ako excelentný kúsok. Bola presne taká, ako si ju priala, nesklamala v žiadnom smere a rýchlosť bola ohromujúca.
Pokúsme sa uvedomiť si a vnímať to, na čo celé dni myslíme, o čom sa s druhými rozprávame a to, že naše skúsenosti sú len odrazom toho čo sme v dané obdobie riešili a že sa rovnaká situácia pri rovnakej činnosti nemusí opakovať aj napriek tomu, že z toho máme už vlastnú reálnu skúsenosť.
Sme to, na čo po väčšinu času myslíme. Stávame sa danou situáciou, pocitom, emóciou, myšlienkou.
Sme všetko a zároveň nič.
Sledujme to, čo rozprávame a to, čo sa nám následne v živote deje. Budeme prekvapení koľko súvislostí sa prepája.
Aj v tomto prípade sa to podarilo. Kaďa dávala pozornosť a energiu do pokazených, problémových objednávok a tak sa aj stalo! Mala by byť vďačná že čokoľvek povie, sa stane. A tak už len stačí dávať energiu do vecí, ktoré chce a nie do tých, ktoré nechce.
Tam, kam ide pozornosť, tam to rastie.
Vesmír nerozlišuje či niečo chceme, alebo nechceme. Jednoducho tvorí na základe energie ktorá sa do vecí vkladá.
Spomenul som si na týždeň a pol dozadu, kedy sme ja, môj obchodný partner s ktorým som bol aj v podniku a Kaďa vybehli po práci večer na pivo. Všetky objednávky boli úplne v poriadku bez akýchkoľvek problémov.
Apeloval som na to, že sa jej to nedeje v každom podniku a zakaždým. Že keď sme boli spolu na pivo po práci, všetko prebehlo hladko.
Jej odpoveď? ,,Ale veď to bolo len pivo, na tom sa nedá čo pokaziť.“ Chýbala jej vďačnosť za to, že sa konečne nič nestalo, pretože to brala ako samozrejmosť. A verím tomu, že aj pri pive sa toho dá celkom dosť pokaziť - skysnuté pivo, práve narazený sud, veľa peny, nekvalitne načapované pivo, zle umytý pohár – následne smradľavý pohár, pokazená pipa, zle vymyté trubky ..., ale nič z toho sa nestalo! Všetko prebehlo absolútne hladko. Tak, ako som si to predstavoval.
Nevďačíme za to, že veci idú prirodzene hladko pretože to berieme ako samozrejmosť. Nevraciame tomu energiu (vďačnosť, radosť, ...) ale dávame pozornosť a energiu tam, kde to neklape a tak to, čo neklape má tendenciu rásť pretože tam ide energia (strach, hnev, ...)
A tak ak nebudeme vďačný za všetko krásne čo sa Nám v živote deje, nech ide o samozrejmosť alebo veľké prianie, budú sa Nám diať veci, za ktoré až tak vďačný nebudeme, no budeme do nich vkladať energiu.
Vďačnosť za samozrejmosti je rozdúchavanie ohňa prianí, ktoré si vedome prajeme a za ktoré by sme boli srdečne vďačný ak by sa udiali.
Nevďačnosť za samozrejmosti, je rozdúchavanie ohňa prianí, ktoré si prajeme nevedome sťažovaním sa a za ktoré za normálnych okolností až tak veľmi vďačný byť nedokážeme.
Byť vďačný za to, čo relatívne nechceme, je majstrovským dielom. Je to sila, vďaka ktorej dokáže majster učiniť obrovskú expanziu.
,,Srdečná a úprimná vďaka Kadi za to, že som ju mohol spomenúť v tomto článku. Ďakujem Kadi za to, že mi umožnila vidieť takto krásne dielo, ktorého som bol súčasťou ako pozorovateľ."
,,Vesmír, Ďakujem Ti a Oceňujem Ťa."
Nie ste prihlásený.
Ak chcete pridať komentár, vpíšte svoje prihlasovacie údaje. Systém Vás automaticky prihlási. Ak nemáte konto na iamcool.sk, urobte si krátku registráciu