Intuícia (úvaha)

Terapeut hovorí klientovi: „Vy ste zabudol na to, že máte skvelú intuíciu, ktorá vás v živote chráni...“

Bolo to myslené v kontexte so situáciou, kedy sa klient ocitol v ohrození života. Mňa osobne, ale táto myšlienka priviedla k úvahe o intuícii ako takej. Intuíciu môžeme vnímať z rôznych pohľadov. Ako schopnosť vedieť niečo bez slov, vnímať pravdu bez vysvetľovania. Putuje skrze známeho do neznáma, funguje mimo čas i priestor a spája nás s naším vyšším „ja“. Je to poznanie, ktoré presahuje logické myslenie.

Intuíciu využívame pri každodennom živote. V akom rozsahu? No... na túto otázku je ťažšie si položiť odpoveď, pretože vlastnej intuícii by sme sa mali najprv naučiť dôverovať. Všetci máme schopnosť ju využívať. Rozhodne sa ale nedá povedať, že v živote sa treba riadiť len vlastnou intuíciou za každých okolností. Mohlo by nás to priviesť do života plného nástrah, kedy pri oslnení svetom „pravdy“ sa nám bude zdať prítomnosť a realita príliš jednoduchá a obyčajná.

Ja sa chcem však touto úvahou vybrať smerom, ktorý nám môže byť prínosom pri našej práci, alebo štúdiu. Keď som začal študovať na VŠ, ocitol som sa v kolektíve, ktorého vekové zloženie je pomerne pestré. Od ľudí, ktorí majú 20 rokov až po tých, ktorí dovŕšili 50. To samé ma čakalo aj na sebaskúsenostnom psychoterapeutickom výcviku. Každý z nás vedie nejaký život, niektorí už majú vysoké školy za sebou, niektorí podnikajú, iní sa zase hľadajú, alebo začínajú svoju životnú cestu dospelosti, alebo jednoducho pociťovali potrebu rozšíriť svoje vzdelanie, spestriť svoj obzor poznania, alebo utíšiť hlad po nezodpovedaných otázkach vo svojom vnútri a tým aj možnosť zmeniť smer doterajšieho spôsobu života. Dá sa ale povedať, že každého z nás pritiahla na školu istá dávka intuície. U niekoho to mohlo byť spontánne (ja som sa napríklad ráno zobudil s tým, že chcem ísť na vysokú školu a v ten deň som ešte podal prihlášku) u niekoho zase dlhoročný vnútorný boj.

Keďže sa v súčasnosti naplno venujem výcviku prežitia skúsenosti ako pozorovateľ, poslucháč, objavil som ďaleko širší obzor vnímania svojho okolia, ako kedykoľvek predtým. Miestami sa mi stáva, že pri rôznych rozhovoroch silne vnímam vlastnú intuíciu, ktorá v mojom vnútri odkrýva pravdu položenej otázky alebo prináša hodnotný názor k diskutovanej téme, ktorý môže obohatiť pocit poznania v kolektíve a ešte nebol vyslovený z inej strany. Ináč napísané, intuitívne sa dokážem dopátrať k určitému cieľu v nejakej situácii.

S tým súvisí aj ďalšia skúsenosť, kedy mladá slečna prezentovala v kolektíve vlastnú obavu o vyjadrenie svojich názorov, myšlienok, alebo pocitov, pretože vedľa nej sa nachádzajú ľudia starší, vzdelanejší a skúsenejší. Zapochybovala slečna o dôvere vo svoju vlastnú intuíciu? O tom, že by práve jej intuícia v premýšľaní, alebo konaní mohla byť tým zdrojom, ktorý dokáže priniesť riešenie, obohacujúci pocit, alebo pocit poznania v kolektíve, či plnohodnotný názor pre iných? Stáva sa aj vám v práci, že intuitívne objavíte riešenie nejakej úlohy, alebo vás napadne efektívnejšia možnosť niečo zlepšiť, ale necháte si ju pre seba lebo niekto vedľa vás má bohatšiu prax a väčšie skúsenosti? Ocitli ste sa v situácii, keď ste ako študent neprezentovali na výuke svoju myšlienku alebo názor, lebo naproti vám stál pedagóg, ktorý učí predmet už dlhé roky, alebo ste nepovedali správnu odpoveď, ktorú vám ponúkla vaša intuícia, pretože ste mali strach z negatívnej odozvy alebo prípadnej konfrontácie?

Ak si odpovedáte áno, tak patríte medzi tých, ktorí vnímajú svoju intuíciu, stretli sa s ňou, ale strach z neznámeho prevýšil dôveru v nej. Mne sa to teda stalo napríklad tento týždeň. A stalo sa mi to práve preto, lebo som sa bál, že môj názor  alebo pohľad na diskutovanú tému nebude „príliš dobrý/kvalitný/plnohodnotný“, pretože v mojej prítomnosti sedeli starší, omnoho vzdelanejší a skúsenejší ľudia, ako som vlastne ja. Jednoducho som o sebe pochyboval a potlačil som svoje schopnosti.

A to ma viedlo k zamysleniu sa nad vlastnou intuíciou. Aká môže byť silná, správna a uľahčujúca životné situácie, keď ju dokážeme poslúchnuť a správne ju interpretovať. Veď študujeme napríklad aj pre to, že za nejaký ten čas budeme (niektorí z vás už pravdepodobne aj) sedieť v miestnosti len my a náš klient. Ten klient príde za nami s prosbou o pomoc, zväčša v ťažkej životnej situácii. Klient, ktorý pravdepodobne rezignoval na možnosť nájsť riešenie sám za seba, pomôcť sebe samému, nemá motiváciu a vnútornú silu a môžu ho sprevádzať rôzne psychické problémy (pomerne častá je najmä úzkosť). Samozrejme, že pri profesii je bežné siahať na možnosť supervízie, ale denno-denne to bude práve tá vaša intuícia, ktorá aj prostredníctvom vedomostí vám pomôže orientovať sa v osobnosti klienta, vytvoriť obraz jeho situácie a v konečnom dôsledku nájsť cestu k svetlu na konci tunela, v ktorom sa váš klient práve nachádza. Či už je to klient nejakej terapie alebo sociálneho pracovníka.

Samozrejme intuícia nás môže priviesť aj k určitým chybám, či už v súkromnom živote, pri práci alebo v škole. Ale sme len ľudia a ja osobne som toho názoru, že je lepšie zažiť možné pochybenie, nesprávne skonštruované riešenia, či prežitie negatívnej skúsenosti napríklad v škole alebo pri supervízii v práci, kde je na to vytvorený priestor a tým nepoškodíme iným, skôr sa nau�