Emocionálna inteligencia – ako ju rozvíjať?

Dobré školské výsledky a nadpriemerná výška inteligenčného kvocientu sú vo všeobecnosti pokladané za predpoklady úspechu v živote dospelého človeka. Byť vysoko inteligentný však neznamená len mať skvelé logické uvažovanie. Inteligencia môže byť aj neracionálna, čiže emocionálna. Práve vďaka dobre rozvinutej emocionálnej inteligencii môžeme využiť rozumový potenciál. Chcete vedieť ako sa pričiniť o rozvoj vašej emocionálnej inteligencie?

Emocionálna inteligencia – čo by ste o nej mali vedieť?

Termín „emocionálna inteligencia“ prvýkrát použili americkí psychológovia John Mayer a Peter Salovey v roku 1990. Autori ju chápali ako súčasť sociálnej inteligencie, ktorú charakterizuje:

• vnímanie a vyjadrenie emócií,
• integrácia emócií do myšlienkového procesu,
• porozumenie emóciám,
• regulácia emócií k dosiahnutiu osobného rastu.

Emocionálnu inteligenciu spopularizoval David Goleman, ktorý v roku 1997 napísal celú knihu s rovnomerným názvom. Jeho kniha vyvolala masový záujem najmä u laikov o spoznanie toho, čo emocionálna inteligencia predstavuje. Goleman zdôraznil, že pri emocionálnej inteligencii je potrebná aj motivácia seba samého a zvládnutie sociálnych vzťahov. 

Ako rozvíjať emocionálnu inteligenciu?

Rozvoj emocionálnej inteligencie je závislý od výchovy, prostredia a spoločensko-kultúrnych vplyvov. Preto sa pri rozvoji tohto druhu inteligencie používajú tieto metódy:

• denník – viesť si záznamy o vlastnom prežívaní, vnímaní životných situácií, hodnotení svojho správania i správania druhých ľudí podnecuje rozvoj emocionálnej inteligencie
• rozhovor na tému prežívania – malá skupina ľudí vyjadruje svoje názory, postoje, emócie a zároveň akceptuje vyjadrenia ostatných účastníkov encounterových skupín, zážitkového kurzu, besied či členov klubu 
• výcvik empatie – organizuje odborník – psychológ, ktorý pomáha druhým rozvíjať empatiu, čiže vcítenie sa do psychického stavu iného človeka, ale neprijíma ho za svoj
• psychohry – existuje množstvo psychologických hier, v ktorých sa ľudia učia správať sa určitým spôsobom. Ide predovšetkým o psychohry podporujúce empatiu, adekvátne riešenie konfliktov, asertívne správanie. Obľúbené sú tie, v ktorých je nutné prevziať istú rolu.

Zdroj:

GOLEMAN, D. 1997. Emoční inteligence. 1. vyd. Praha : Columbus, 1997. 348 s. ISBN 80-859-284-85