DECISION/S ROZHODNUTIA

Analýzy typu: Prečo som bola zaslepená do umenia a zabila celé tie roky niečim, čo ma po rokoch prestalo napĺňať je stále nezodpovedané. Jediné, čo viem s istotou je to, že ináč by som zrejme nebola tam, kde som teraz. Nejaký dôvod na to bol a zrejme nie je až tak podstatné vedieť zákulisie všetkého. Opona má predsa najväčšiu silu v tom, že nevieme čo je za ňou.

Náš život by sa mal odohrávať na základe nášho rastu. Mierou by nemali byť centimetre, ale vnútorný rast a mentálny vývin. Možno sa Vám to bude zdať banálne, ale nie nadarmo existujú rozprávky. Úžasný, trefný a pútavý spôsob, ako rozoznať dobré od zlého. Tento základný princíp rozprávok nás od cumlíkov a plienok napovedá, že v živote stále niečo číha a my občas musíme tasiť meče a ochranné štíty.

• Teraz, keď som bližšie k 3O-tke ako 2O-tke oceňujem čoraz viac existenciu rozprávok.
• Rozhodnutia okolo fajčenia a iných sebadeštrukčných "akcií" som ani nikdy neriešila, lebo by mi pripadalo pritiahnuté za vlasy sa ničiť a ešte za to aj platiť.
• Nikdy pre mňa neplatilo nepísané pravidlo ísť s húfom. Ako sólista som cítila, že ten môj smer je presne ten opačný. Vo všetkom!
• Nebolo tomu inak ani pri výbere strednej školy.
• Nebolo to obdobie prešpikovaného internetu tak, ako je tomu dnes. Všetko sme si vybavovali sami, keď sme sa niečím líšili.
• Zlom nastal aj v momente, keď môj triedny pedagóg zahlásil rodičom, aby mi našli školu v našom meste, nie mimo mesta.
• Keď sme na ZŠ vyberali školy, všetci pachtili po štúdiu v našom meste, maximálne zaparkovať necelých 30 km ďalej - Bože chráň!
• Ja som si to vzala o niečo ďalej. Zatiaľ čo moji rovesníci prahli po škole štandardného typu, ja som zvolila umenie.
• Takže vďaka všetkým "pozitívnym" ľuďom v mojom živote, ktorý mi povedali "NIE".
• alebo "NEDÁ SA TO"
• alebo "NEFUNFUJE TO"
• .. JE TO NEMOŽNÉ !

Ak Vám niekto vyriekne niečo také, tak s 99% máte pravdu a idete správnym smerom. Proti húfu, ale správne. Tieto negatívne indikácie síce majú plašiť, ale v skutočnosti Vás ženú dopredu a hovoria o tom, ako im to natriete.

Po strednej škole plnej generačných nástrah a zúfalých činov v okolí ani neviete ako a rozhodujete o svojom ďalšom osude. Vysoká škola - strašiak a súčasne výzva nakoniec ovplyvní Váš chod života na ďalšie roky. V mojom prípade to bolo nekonečných 6 rokov so zahrnutým Erazmus programom, ktorý považujem doteraz za najlepšiu vec, ktorá na vysokej škole je a čo Vám vôbec môže ponúknuť.

Na rozhodovanie o svojom osude by ste mali myslieť ešte pred tým, než sa Vám vynuluje čas Vášho štúdia a z Vás sa vytráca štatút študenta a modifikuje sa k zamestnancovi.

Potom budete riešiť účty, konto, bývanie, nákupy, budget, energie a všetko to, čo dovtedy bolo na ramenách iných.

Život Vám prinesie veľa pohybu a Vy ani neviete ako a budete sa sťahovať z jedného miesta na druhé. Z izby do jednoizbáku. Z jednoizbáku do dvojizbáku a potom?

Ani ja to všetko neviem. Ale nechcem to odkryť naraz, nato máme v živote oponu.

Odkryje vždy všetko včas. Nie všetko, ale niečo a postupne ;)