AKO SOM SKOČIL Z MOSTA a 5 dôvodov prečo by si mal aj ty

Aj ty občas cítiš, že ti niečo chýba? Že tvoj život je až podozrivo prázdny? .....

Nie je to pocit bolesti, nie je to nič toho charakteru, že si zjedol tresku týždeň po záruke.

Je to v skutočnosti pocit, taký pocit ničoty. A vlastne ho nevieš ani pomenovať, len vieš že ti vadí ..... 

Našťastie mám pre teba liek, zázračný spôsob ako sa zaručene zbaviť toho pocitu (aspoň na chvíľu).

1. NEVINNÝ ZAČIATOK

Písal sa 7. Jún 2015. Ja a dvaja moji kamoši si smelo vykračujeme naprieč Bratislavou smerom za dobrodružstvom. Ale nerozmýšľam nad ním, v hlave mi víria totižto úplne iné myšlienky, premýšľam totiž nad štátnicami, ktoré ma čakajú už o 3 dni. Ale oveľa radšej premýšľam nad niečim iným, nad ženami, nad tým, ako sa zabavím ...

Asi po 20 minútach chôdze som zbadal to miesto, zbadal som miesto mojej popravy, miesto mojej smrti i narodenia.

Hovoríte si: Nepreháňaj Matej!

Tak si to choďte vyskúšať prvýkrát, niečo také a uvidíte o čom hovorím, že fakt nepreháňam.

Sledujem miesto zoskoku z diaľky a snažím sa zistiť, či sa tam niečo deje, no márne, nič tam nie je. To preto, že som si zabudol okuliare. :D

No nič, ďalších 10 minút chôdze všetko zmenilo, postupne kráčame po schodoch a dostávame sa zdanlivo do nevinnej výšky asi dvadsiatich metrov. Lokalita zatiaľ vyzerá celkom bezpečne, tak s patričnou dávkou odvahy zrýchľujem môj krok, aby som sa dostal k miestu načas. Samozrejme, meškám asi 10 minút, ako vždy, keď idem s chalanmi niekam a samozrejme zase nie mojou vinou.

Na miesto určenia prichádzame s meškaním asi 10 minút, ale náhle sa dozvedám, že (ako to už na Slovensku chodí) som tu príliš skoro, respektíve že budem čakať ešte asi hodinu. (Poznáte tie story v nemocnici, však? :))

Stojím teda na moste La Franconi a chystám sa na kyvadlový zoskok. Až doteraz som sa cítil absolútne v pohode až kým som sa nepozrel z okraja mosta na to čo sa deje podo mnou. Dravý Dunaj tečie, ako keby sa nechumelilo, jemu je úplne jedno, čo sa chystám urobiť.

2. NEVINNOSŤ MENIACA SA NA VÁŽNU OBAVU

Takže, na moste je plno podivných týpkov, ktorí skáču z mosta. Atmosféra začne hustnúť v okamihu, keď sa nakloním cez okraj mosta a pozerám dole.

Waw, silný pocit sebazáchovy sa mi usadí v žalúdku.

Hovorím si:

To nemôže byť pravda. To nie je pravda, že som sa na to dal. To nie, až taký blázon nemôžem byť.

Ale viem, že som, som blázon a baví ma ním byť.

Po hodine čakania sa konečne dostávam na rad. Týpek zo spoločnosti, čo zoskoky organizuje, mi podáva lezecký postroj. V živote som postroj ani nevidel, tak po oblečení postroja sa ho pýtam, či je to všetko v poriadku. Vraví že je to ok, len je už trocha starý, tak nevie, či ma udrží.  

Určite si viete predstaviť, koľko odvahy mi dodal. :)

3. DIALÓG NA MOSTE A ZOSKOK

Vystupujem na rebrík a približujem sa k okraju mosta. Preboha! Moje odhodlanie sa razom vytratilo. To nedám, ja nezoskočím, hovorím si v duchu.

Ozval sa pud sebazáchovy, taký silný, taký starý, taký mocný. Nie to nemôžeš, nemôžeš predsa tak riskovať! ... hovorí mi môj rozum.

V tom sa pridáva moje ego posilnené o všetky tie roky tvrdej práce na sebarozvoji. To musíš dať.

Čo si o tebe pomyslia?

Kamarátom rozprávaš, aký si pán a ako ti všetky tie techniky osobného rozvoja fungujú a tu na moste sa po.....š?

Debata pokračovala ...  Zachráň sa, vzdaj to! ... hovorí rozum

A v tom mi moje Ego zasadilo rozhodujúci úder, pretože povedalo:

Pozri na všetky tie ženy, čo už skočili. Len sa na ne pozri, to nemyslíš vážne, ony nie sú odvážnejšie ako ty!

Vtedy som vedel, že už nie je cesty späť, vtedy som vedel, že jednoducho nemám na výber. A prišlo to, skočil som.

ZOSKOK

3, 2, 1 ..... A ide sa dole!!!

Ten pocit voľného pádu, niečo neskutočné, to mrazenie v kostiach. V živote som nič takého nezažil. Ešte raz musím zopakovať, taký strach som nikdy nemal.

Nedá sa to slovami opísať.

To musíte jednoducho zažiť!

A potom všetka tá úľava, úľava z toho, že je po tom a už sa len húpem na lane ponad Dunaj.

Po zoskoku ma zachváti neskutočná eufória, neskutočné šťastie z toho, že som opäť zas prekonal seba samého.

Prikladám vám aj 5 dôvodov, prečo by si mal skočiť aj ty.

1. Pocítiš, že život má zmysel a že ho chceš žiť naplno až do konca.
2. Spoznáš, čo je to strach zo smrti a všetky problémy pôjdu bokom - Moja štátnica bola oproti tomu zoskoku zrazu nič.
3. Začneš si omnoho viac veriť, veď sa pozri na to, čo si dokázal, keď si zoskočil.
4. Pomôže ti utriediť priority a vlastne všetky veci, nad ktorými sa trápiš.
5. V živote na to nezabudneš, sprav si video, napíš si denník, budeš na to stále pripomínať, do konca života. Pretože pravdepodobne si nepripomínaš nový mobil do konca života.

Zážitky fakt majú cenu, len si spomeň na prvé dievča, na prvý bozk, tie pocity ....... ver mi nezabudneš ani na toto!

A aby som nezabudol, zdieľaj lajkuj komentuj. :)