Ako nadchnúť študentov

AKO NADCHNÚŤ ŠTUDENTOV

Dnes by som sa s vami chcela podeliť o jednu skúsenosť, ktorá sa mi stala. Bola som ako šedá eminencia na jednej vyučovacej hodine a snažila som sa tváriť nenápadne, lebo hodinu viedla mladá učiteľka (ktorá zároveň ešte študuje na VŠ). Ja som tam bola ako podávateľ spätnej väzby.

Po tej hodine som si uvedomila jednu VEĽMI dôležitú vec:

Ak sa nedokážete sami nadchnúť pre to, čo robíte, nikdy nenadchnete ani tých, pre ktorých to robíte.

Mladá učiteľka bola po organizačnej stránke úplne OK, ale chýbal tomu zápal, nadšenie, optimizmus... a ja som stále verila, že príde. Chcela by som zdôrazniť, že tento článok nie je kritikou venovanou tej osobe. To vôbec nie je cieľom. Tú osobu si vážim. Je to veselá žena, ktorá má niekoľko skvelých talentov a určite má čo ponúknuť. Skôr mi ide o poukázanie na to, čo považujem za podstatné pri vyučovaní iných. Ona nie je jediná, koho to možno nikto nenaučil. A možno som ju vystihla v zlej chvíli. Zároveň ma inšpirovala k napísaniu tohto príspevku :-). Tak jej týmto ĎAKUJEM.

A čo si myslíte - dá sa vôbec naučiť nadchnúť druhých? Ja si myslím, že áno.

Samozrejme, niekto sa už narodí s danosťami na pozitívnu osobnosť, ktorá okolo seba srší radosť, dokáže dávať, aj keď už máte pocit, že nemá z čoho (niečo ako ten ružový králik v reklame na Duracel s príznačným sloganom "Kde iní končia, MY začíname" :-)). Tak presne takéto typy to majú omnoho ľahšie pri vplývaní na druhých a dokážu ich nádherne "nakaziť" svojou dobrou náladou. Pri týchto ľudoch to ide akosi automaticky.

Čo ale s tými, ktorí také šťastie nemajú? Nuž, ja osobne verím tomu, že sa to môžu naučiť. V ich prípade je schopnosť nadchnúť iných do veľkej miery zmesou úspešne aplikovanej verbálnej i neverbálnej komunikácie. Rada by som rozobrala niekoľko základných prejavov v našom správaní, ktoré môžu spôsobiť to, že druhých ľudí nadchnete a vzbudíte v nich zvedavosť počúvať vás (alebo aj naopak - zabijete v druhých zvyšky nadšenia a zvedavosti, ktoré mali - a to by bola intelektuálna vražda - to nerobte! :-)).

1) NEVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA

Začínam práve neverbálnou komunikáciou, lebo práve tá ovplyvňuje spolu s intonáciou a tempom reči asi 90% nášho prejavu.

USMIEVAJTE SA
Úsmev robí s druhými divy - dokážete ním vytvoriť pozitívny 1. dojem a zároveň zmeniť emocionálne naladenie druhých ľudí (platí ako pre študentov, tak aj pre klientov a ľudí všeobecne). Nehovorím o umelom úsmeve, ale o takom, pri ktorom sa vám smejú aj oči (čo poznáte podľa malinkých vrások, ktoré sa pri očiach robia, keď sa smejete).

PRACUJTE S RUKAMI
Ak máte založené ruky a stojíte na jednom mieste, pôsobí to tak pasívne - nič sa nedeje. Pozornosť a dramatičnosť svojmu rozprávaniu dodáte vďaka gestám, ktoré začnete používať. Nemalo by ísť o chaotické hádzanie rukami sem a tam (len preto, aby ste s nimi niečo robili), ale o snahu gestom vyjadriť to, čo hovoríte verbálne (gesto v tomto prípade len doprevádza slovo, nemala by to byť pantomíma). Hoci si viem predstaviť, že by som použila pantomímu na krátku chvíľu, keby sa študenti prestali sústrediť.

POHYBUJTE SA PO MIESTNOSTI
Toto platí najmä vtedy, ak hovoríte pre viac ľudí (ak by ste sa pohybovali po miestnosti pri jednom človeku, ktorý nebodaj ešte sedí, pôsobilo by to prinajmenšom neuroticky). Ak stojíte na jednom mieste pred skupinou ľudí, stávate sa statickým objektom, na ktorý sa študenti dívajú, ale po čase začnú venovať pozornosť niečomu živšiemu a vás budú len počúvať (čo by stále nemuselo byť tak zlé). Ak sa ale z času na čas prejdete zo strany na stranu a popri tom udržiavate OČNÝ KONTAKT s každým študentom, hovoríme tu už o sociálnej dynamike. Študenti sledujú váš pohyb (lebo je spojený s neustálou zmenou) a zároveň očakávajú, kam sa opäť vyberiete a na koho sa pozriete. Dávajte si ale pozor, aby ste sa neprechádzali príliš veľa (tzn. neustále prechádzanie), pôsobí to nervózne a pravdepodobne by ste znervóznili aj svoje publikum.

MEŇTE TÓN HLASU
Hoci tón hlasu patrí pod metakomunikáciu, uvádzam ju v rámci neverbálnej komunikácie (i keď doprevádza aj slovo). Toto predsa poznáme už z rozprávok - je dôležité meniť hlas. Monotónny hlas vedie k nude a k poklesu pozornosti. Práve preto je dôležité s ním narábať. Dôležité slová zdôrazniť jemným zvýšením hlasu, ktorý je spojený s jasnou ARTIKULÁCIOU. Sama na sebe som si všimla, že keď sa zvýšila hlučnosť mojich žiakov, mala som tendenciu zvýšiť hlas (akoby som ich chcela prekričať). Nemalo to až taký úspech, ako keď hlas stíšite, alebo celkom prestanete rozprávať a dívate sa na študentov, aby pochopili, že čakáte, kým sa utíšia.

Mne osobne sa veľmi páči aj menenie hlasov (áno, je to moja špecialita pri učení, priznávam sa čestne - zmenou hlasu sa snažím zaujať pozornosť svojich žiakov alebo ich jednoducho rozosmiať).

V rámci neverbálnej komunikácie je toho ešte omnoho viac, ale toto sú základy.