- Škola života
- Seriál: Psychológia v praxi
- 24.11.2014
- 0
- 8241
- 30
- 0
Sú našou súčasťou, nemôžeme sa ich zbaviť... potrebujeme sa s nimi naučiť žiť a vyťažiť z nich maximum. Emócie výrazne ovplyvňujú naše prežívanie. A to nielen psychické, ale aj fyzické. Šťastie dokáže vyliečiť ťažko chorých ľudí a nenávisť dokáže spustiť vytváranie nádorov u pôvodne zdravých ľudí. Týmto sa zaoberá veda, ktorá sa nazýva psychosomatika. O tom si viete naštudovať veľké množstvo kníh a článkov.
Mám pocit, že v dobe toľko zdôrazňujúcej pozitívne myslenie sme sa stratili vo chvíli, keď sme začali veriť tomu, že negatívne emócie sú zlé a mali by sme ich potláčať. Možno sme k tomu dospeli tak, že sme si uvedomili, že ak im dáme absolútne voľný priebeh, máva to častokrát deštruktívne dôsledky nielen na nás samých, ale aj na naše vzťahy. Napriek tomu poznám ľudí, ktorí veria tomu, že emócie sa nesmú potláčať a musia sa v plnej miere prejaviť. Títo ľudia to ale majú v živote ťažké, respektíve druhí ľudia v ich živote to majú ešte ťažšie!
Ja zastávam zlatú strednú cestu. Súhlasím, že sa emócie nemajú potláčať a zároveň súhlasím, že sa oplatí naučiť sa ich vyjadrovať takým spôsobom, ktorý nezdevastuje naše vzťahy. Ako na to? Možno ste o tom počuli a možno nie, ale veľmi osvedčeným spôsobom, ako vyjadriť akékoľvek emócie (ale využíva sa to hlavne pri tých negatívnych), je JA - VÝROK :-). Používam ho nielen ako psychológ, ale i ako človek a mám s ním veľmi veľa pozitívnych skúseností.
JA - výrok je technika, ktorá je zameraná na vyjadrenie toho, čo prežívam a na objektívne popísanie správania druhého človeka, ktoré vo mne danú emóciu vyvolalo. Prečo by sme mali používať práve JA - výrok? Poďme si predstaviť, ako to môže vyzerať, keď JA - výrok nepoužijeme:
Keď ste v konflikte s iným človekom a riešenie založíte na tom, že toho človeka obviníte, alebo mu nebodaj vynadáte do hlupákov, budete sa snažiť hľadať argumenty, ktoré vám zabezpečia víťazstvo v tomto slovnom súboji (a je otázne, či také víťazstvo je skutočne víťazstvom - podľa mojich skúseností a názoru NIE). Týmto všetkým vyvolávate v druhom človeku pocit ohrozenia. Tá osoba cíti, že na ňu útočíte a teda nie je schopná zamerať sa na to, čo hovoríte a primárne sa snaží chrániť. Táto obrana seba samého môže prebiehať dvoma spôsobmi:
Ani jedna z týchto reakcií nie je žiadúca - prvá vedie k naučenej poslušnosti, k submisivite a k neschopnosti riešiť konflikty... tá druhá vedie ku konfliktnosti a agresii, ktorá vyvoláva ďalšie negatívne vibrácie.
Aby ste sa dostali do bodu, kedy sú obe strany ochotné konflikt riešiť, je potrebné si najprv vyjasniť, o čo v danej situácii ide. Práve tu máte možnosť neobviňovať - nevyvolávať pocit ohrozenia v druhých ľuďoch, ale zároveň im oznámiť, čo vo vás vyvoláva ich správanie. Takže namiesto toho, aby ste povedali: "Si absolútne nespoľahlivý, s Tebou sa nedá na ničom dohodnúť..." môžete použiť JA - výrok, ktorý by mohol vyzerať napríklad takto:
"Som sklamaná, že sme sa na niečom dohodli a ty si to nesplnil. Ja som sa na Teba spoliehala. Čo môžeme urobiť pre to, aby sa táto situácia už nezopakovala?"
Čo sme práve urobili? Použili sme schému JA – výroku, ktorá vyzerá nasledovne: CÍTIM SA... ...KEĎ... ...PRETOŽE... ...A PROSÍM ŤA, ABY SI...
1. Pomenovanie pocitu – Cítim sa..., Vadí mi..., Je mi nepríjemné..., Hnevá ma, že...
2. Popis konkrétneho správania druhej osoby – keď si urobil ..., keď mi...
3. Popísanie dôsledkov jeho správania na mňa a moju situáciu – pretože mi to spôsobuje..., pretože kvôli tomu... (táto časť výroku sa môže aj vynechať, ale niekedy je vhodná)
4. Návrh riešenia situácie – ...a chcel/chcela by som, aby si. .., a navrhujem, aby sme..., a potrebujem od teba, aby si..., a prosím ťa, keby si..., a bol by som rád, ak by si...
Príklad: „Hnevá ma, keď sa predo mňa staviaš bez opýtania do radu, pretože kvôli tomu budem čakať dlhšie, a bol by som rád, ak by si sa postavil na koniec tak, ako ostatní.”
1. Je dobré, ak používame ten pocit, ktorý vyjadruje to, čo naozaj cítime; nepoužívame stále tie isté slová na vyjadrenie emócií (napr. nie sme vždy nahnevaní, niekedy nás situácia len mrzí, nie vždy nám niekto lezie na nervy, niekedy nás to len nudí atď.), pozor na silné výrazy (ak sme nahnevaní, nehovorme o nenávisti – nepoužívajme absolútne najsilnejšiu emóciu, ak ju naozaj necítime)
2. Popisujeme objektívne = viditeľné správanie, nie našu interpretáciu toho, čo vidíme (napríklad „Videl som, ako si mu zobral pravítko z jeho tašky“ je správne, nesprávne je „Videl som ťa, ako si mu ukradol pravítko z tašky“ – to je obvinenie a okrem toho je to len naša domnienka, nakoľko mohli mať dohodu), nezovšeobecňujme (Miesto obvinenia „Ty mi nikdy neprinesieš knihu tak, ako sľúbiš“ je lepšie povedať „Nepriniesol si mi už tretí krát knihu.“), nemaskujme Ty výrok do Ja výroku (môže to vyzerať napríklad takto: „Hanbím sa za teba, keď si taký nezodpovedný.“, prípadne „Cítim sa oklamaný, že si to odflákol!“), nepoužívajte zovšeobecnenia ("ty stále...", "ty nikdy..."...) - sú útočné a vôbec nie sú pravdivé (aj keď niekto chodí takmer vždy neskoro, určite bola v živote toho človeka aspoň jedna situácia, kedy prišiel načas)
3. Dôsledky popíšme konkrétne („...pretože ma tým strápňuješ pred ostatnými.!“), nepreháňajme a nezveličujme (hovorme pravdivo a čestne, inak nás ľudia nebudú brať vážne)
4. Nepoužívajte ultimáta a príkazy – byť slušný, prípadne poprosiť nás nič nestojí, ale treba to urobiť jednoznačne a rázne („Prosím ťa, nabudúce sa ma vždy najprv opýtaj. Nechcem, aby si to robila bez toho, aby som o tom vedela.“) alebo môžeme samotnú osobu zapojiť do riešenia („Čo navrhuješ, ako by si to mohol urobiť, aby sa to už nestalo?“) - to znamená, že každý JA - výrok v sebe obsahuje aj vyslovenie želania vyriešiť daný konflikt a vyzvanie druhej osoby, aby sa na riešení podujala. Ideálne je, ak sa na riešení podieľajú obe strany - snažte sa o to, aby ste zachovali pokojný hlas (ak ste nahnevaní, môžete zdôrazniť to, čo hovoríte, ale ak už kričíte, je to prejav agresie - ak teda máte pocit, že nie ste schopní v danej situácii zachovať pokoj, môžete druhej osobe povedať: "Momentálne som veľmi nahnevaná a nechcem povedať niečo, čo budem neskôr ľutovať. Potrebujem 30 minút na upokojenie a premyslenie a budem rada, ak sa k tomu o 30 minút vrátime.")
Možno vám to príde zatiaľ ako nereálne, ale verte mi, je to len vec zvyku. Čím častejšie daný spôsob vyjadrovania budete používať, tým viac sa stane súčasťou vášho prirodzeného štýlu reagovania v nepríjemných situáciách.
Pamätajte, že cieľom JA - výroku je len vyjadrenie toho, čo my sami prežívame. JA - výrokom dávate najavo, že keď sa ľudia okolo vás nejako správajú, vo vás to niečo vyvoláva. Možno práve vďaka JA - výroku často zistíte, že druhí ľudia si ani neuvedomujú, čo s vami robí ich správanie, ale tým, že ich na to pokojným a láskavým spôsobom upozorníte, otvárate priestor pre konštruktívne riešenie možných konfliktov, ktoré nemusia prerásť do nepríjemných hádok. Nečakajte teda, kým príde do vášho života veľký konflikt. Každý deň máte možnosť trénovať JA - výrok. Nemusí ísť len o negatívne emócie. Pokojne takto vyjadrujte aj pozitívne emócie. Ak si na túto schému zvyknete, v napätejších situáciách naskočí akosi automaticky.
Začnite už dnes a potom sa so mnou podeľte o svoje skúsenosti. Verím, že to zlepší vzťahy medzi vami a vašimi blízkymi a tak sa tento svet môže stať krajším miestom pre život :-).
S láskou vaša
Natali Vince