Ako dobro nad vysokou školou zvíťazilo a ja som našla seba

• Naučila sa, že plač je rovnako očistný ako smiech. 
• Naučila sa, že voľný priebeh má rovnakú, ak nie väčšiu silu ako plán. 
• Naučila sa, že zlí ľudia sú vlastne dobrí. 
• Naučila sa, že všade po ceste života sú ruže, ktoré IT-čkári a účtovníci nevidia, ale ona im ich môže ukázať a urobiť ich život ešte trošku krajším.
• Naučila sa, že pristaviť sa pri tých ružiach je dôležitejšie ako dôjsť do cieľa. 
• Naučila sa, že zimomriavky sú dôležitejšie ako známky.
• Naučila sa, že ľudia na zastávke sú najkrajšie divadelné predstavenie.
• Naučila sa, že nikdy nechce byť normálna. 

Radšej ostane dieťaťom, ktoré sa zlostí na dospelých, že mu nerozumejú, akoby sa mala stať tým dospelým. Presne, ako Malý princ.

Vďaka tomu všetkému, čo sa naučila, si splnila veľa snov.

Zopár tam, na Martina Benku. Napríklad si zahrala v naozajstnom muzikáli. Občas dokázala ľudí v hľadisku rozplakať (naschvál :)) a občas rozosmiať (tiež naschvál). Zahrala si lienku, škrečka, prísavku aj surikatu. 

Niektoré sny si splnila ale aj mimo tejto inštitúcie. Začala robiť veci, ktoré by napohľad „normálny dospelý človek“ označil ako absolútne nesúvisiace so štúdiom herectva. Povedal by, že ide o podnikanie, marketing, organizovanie podujatí, prednášok. 

Ale pre ňu to bola len ďalšia podoba umenia. Predstavila si, že vytvorí niečo pekné, čo urobí ľudí šťastnejšími. A tak objednala sálu, našla rečníkov, ktorý tiež chceli ľudí urobiť šťastnejšími, vymyslela ešte nejaké srandičky okolo toho, aby to bolo celé výnimočné a umelecké dielo bolo na svete. A ono sa jej to aj darilo! A ešte lepšie, ako niektorým, čo to brali príliš navážno.

Prednášky, ktoré organizovala pre všelijakých rečníkov, sa od divadelného predstavenia, pekného obrazu alebo aj dobrej knihy až tak nelíšili. Pointa bola, aby po tom zážitku všetci zúčastnení neboli takí, ako predtým. Aby išli domov aspoň s jednou myšlienkou, ktorá im nedá spať. Obe formy umenia išli Malej princeznej dobre, bola super mega šťastná.

Po štyroch rokoch tej idylky prišiel zlom. Malá princezná uverila dospelým. „Podnikanie je predsa tvrdý biznis. Musíš sa naučiť všetko okolo papierov, čísel, marketingu, manažmentu. Koniec srandy, koniec hraniu, koniec umeniu.“ 

Presvedčili ju, že musí ísť študovať niečo iné. Malo to byť niekde na Konštantinovej v Prešove. Tam zasa bolo také, že „Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu“. 

To si všetci vydýchli, keď ju prijali. Tak predsa len bude NORMÁLNA! 

Pár mesiacov tá chuderka princezná naozaj verila, že dospelácka škola z nej spraví dobrú podnikateľku. Nuž, poďme k happyendu. Jeden deň predtým, ako sa celý ten fatal error (rozumej nástup do školy) mal uskutočniť, odhalila Malá princezná celú dospelácku lož a uvedomila si pravdu.

• Že v podnikaní je, tak ako v umení, dôležité tvoriť nové, nie učiť sa o tom, čo už bolo vytvorené.
• Že dôležitejšie ako robiť super profi prieskum trhu s tabuľkami a grafmi je vedieť, že za mojou prácou je silný zámer urobiť svet lepším miestom a bojovať za to, nech sa deje čokoľvek.
• Že dôležitejšie ako vedieť nakódovať web je nájsť niekoho, koho baví kódovať web a pomôcť si navzájom.
• Že mať namakanú psychológiu predaja je nič oproti tomu rozprávať sa s ľuďmi, počúvať ich a chcieť im pomôcť.

A tak sa malá princezná vrátila k umeniu. Pretože si uvedomila, že aj podnikanie je umenie. A nikto jej nezabráni popri tom spievať, tancovať a hrať surikaty. Pretože žiadny dosiahnutý cieľ nemá zmysel, ak si potom uvedomíte, že ste po ceste neprivoňali ku kvetinám. 

Dospelí sú smutní, že sa Malá princezná takto rozhodla. No ja si myslím, že skutočný dôvod ich smútku je niekde inde. Aj oni by si želali byť opäť malými princami a princeznami a je im ľúto, že sa stali dospelými. Možno sa tiež kedysi tak radi hrali, voňali kvety a milovali život. Malá princezná im to pripomenula a im to prišlo ľúto. No to už je na nich. To je ich životný príbeh, nad ktorým majú iba oni moc.

Malá princezná vie však jedno. Našla v tomto svete seba.  

Autorka: Ivet Tomášková