Ako dobro nad vysokou školou zvíťazilo a ja som našla seba

Blížiace sa kurzy

V tváři pláč i smích, 

Jak jeden z posledních 

Jdi za štěstím...

Surikata

Článok je pre všetkých, ktorí hľadajú v tomto svete seba. Ktorí veria, že odpoveď na to „kto som?“ nie je ani meno, ani povolanie, ale že je niekde oveľa hlbšie. 

 

Ja neviem, kde presne. Sama som sa vždy snažila dať čo najpresnejšiu odpoveď, aby som vyznela kompetentne a zodpovedne, aby si o mne povedali „wooow, ona fakt vie čo chce.“

 

Nechcem vymýšľať frázy a poučky, formulovať pravidlá. Nechcem písať dokonalý článok podľa pravidiel správneho copywritingu.

 

Chcem Vám povedať o krátkom úseku života jednej dievčiny, ktorej obľúbenou knihou je Malý princ a ktorú láska k životu, k umeniu, k ružiam a k ovečkám zachránila pred vysokou školou. Volajme ju zatiaľ pracovne – Malá princezná (lebo ona je inak úplne ako ten Malý princ, len dievča).

 

Malá princezná mala v živote veľké šťastie. Našla domov. Nie ten domov, kde bývala fyzicky, ale také to miesto, kde prídete a máte pocit, že tam patríte. Aby som nebola taká abstraktná, to miesto, kam patrila bolo na Martina Benku 7 v Prešove. Sídli tam inštitúcia, ktorá si hovorí „Konzervatórium“.  

 

„Žiadny umelec nie je normálny. Keby bol normálny, nebol by umelcom. Normálni ľudia netvoria umelecké diela. Jedia, spia, vykonávajú rutinné práce a umierajú.“

Irving Stone

 

Teraz sa hneď neurážajte, ak nie ste študovaný hudobník/ herec/ maliar. Umelcom môže byť aj predavačka v Milk Agre. Podľa mňa je to totiž pohľad na život a životný štýl, nie titul „Mgr. Art“ alebo pozícia v divadle.

 

Malá princezná to vtedy v roku 2012, keď prišla na Martina Benku prvýkrát, ešte nevedela pomenovať, ale teraz by to povedala takto: prišla na miesto, kde ľudí namiesto čísel, hodín, papierov a domácich úloh zaujímala ľudská duša, krásno, kvety, život. 

 

Sranda, dokonca tam nemali zvonček. Dôležitejšie ako prísť načas vždy bolo prísť v dobrej nálade. A ono sa Vám potom niekedy ani nechcelo odísť. 

 

Malá princezná tu bola svedkom ešte niečoho nevídaného. Videla profesorov, ktorí sa nikdy nehrali, že sú dôležití, ale pritom boli. Bežne sa stalo, že pani profesorka, slovenská špička vo svojom obore, uštrikovala cez prázdniny svojim žiačkam ponožky. Alebo, že pán učiteľ, ktorý bol taký úspešný, že by o nás nemusel ani zakopnúť, na hodine klavíra namiesto „Prečo si sa to nenaučila?“ povedal „Vidím, že ťa niečo trápi, čo sa stalo?“

 

No a najkrajšie bolo, ako naozaj všetci dávali pozornosť na to krásno. Stačilo si dať pekný rúž alebo pekné šaty a asi 20 ľudí za deň povedalo, že „jéééj aké maš toto pekné!“. A takýto sen žila Malá princezná 4 roky. Naučila sa náramne veľa o živote. 

 

Naučila sa, že keď chce niekoho spoznať, nemá sa ho pýtať odkiaľ je alebo koľko má rokov, ale má sledovať ako sa ten človek smeje, alebo ako to krásne znie, keď povie slovíčko „náramne dobrý“ namiesto „strašne dobrý“.

 

Naučila sa, že:

Keď všetko dáš 

a ponecháš si iba v duši mier, 

keď v srdci iba lásku máš, 

spev vyletí z pier.

  • Naučila sa, že plač je rovnako očistný ako smiech
  • Naučila sa, že voľný priebeh má rovnakú, ak nie väčšiu silu ako plán. 
  • Naučila sa, že zlí ľudia sú vlastne dobrí
  • Naučila sa, že všade po ceste života sú ruže, ktoré IT-čkári a účtovníci nevidia, ale ona im ich môže ukázať a urobiť ich život ešte trošku krajším.
  • Naučila sa, že pristaviť sa pri tých ružiach je dôležitejšie ako dôjsť do cieľa
  • Naučila sa, že zimomriavky sú dôležitejšie ako známky.
  • Naučila sa, že ľudia na zastávke sú najkrajšie divadelné predstavenie.
  • Naučila sa, že nikdy nechce byť normálna

 

Radšej ostane dieťaťom, ktoré sa zlostí na dospelých, že mu nerozumejú, akoby sa mala stať tým dospelým. Presne, ako Malý princ.

 

Vďaka tomu všetkému, čo sa naučila, si splnila veľa snov.

 

Zopár tam, na Martina Benku. Napríklad si zahrala v naozajstnom muzikáli. Občas dokázala ľudí v hľadisku rozplakať (naschvál :)) a občas rozosmiať (tiež naschvál). Zahrala si lienku, škrečka, prísavku aj surikatu. 

 

Niektoré sny si splnila ale aj mimo tejto inštitúcie. Z