Mnemotechnické pomôcky

Mnemotechnika je pojem z gréčtiny, ktorý bol odvodený od bohyne Mnemosyne. Mnemosyne sa zaoberala pamäťou a spomienkami. Logicky, mnemotechnika bude teda označovať náuku o umení zapamätávania. V rámci mnemotechniky poznáme niekoľko techník.

V dnešnom článku si opíšeme metódu „spájania“ a metódu „loci“ a aby toho nebolo málo, tak si povieme v skratke aj o paralelnom učení.

Metóda „spájania“

Máme čísla od 1 do 10 a ku každému si priradíme nejaký objekt. 1 je palička, 2 pripomína labuť, 3 je háčik, 4 vyzerá ako stolička... Tieto spojenia sa naučíme naspamäť. Následne, keď si budeme musieť zapamätať veľa vecí, tak si ich spojíme s príslušným číslom.  

Uvedieme si príklad. Potrebujeme kúpiť chlieb, paradajky a minerálku. Predstavíme si ako na paličku napichávame paradajky, labuti hádžeme omrvinky z chleba a háčik hádžeme do minerálky...

Výhodou tohto učenia je, že si k jednotlivým pojmom vytvárame v hlave obrazy a jednotlivé pojmy si vždy priradíme k známym veciam. Táto metóda je vhodná skôr na rýchle zapamätanie informácii a na krátky čas, pretože keďže pracujeme stále s rovnakými pojmami, tak sa časom „prepíšu“.

Metóda „loci“

Metóda loci alebo tiež pamäťový palác je veľmi praktická metóda, ktorá rovnako ako metóda spájania pracuje s vecami, ktoré už poznáme. Začneme s tým, že si vyberieme miesto, ktoré dobre poznáme. Najlepšie vlastný byt, cestu do práce a pod. Všetky informácie, ktoré potrebujeme sú už skryté na našom mieste.

Vezmime si príklad zhora. Potrebujeme nakúpiť chlieb, paradajky a minerálku. V našej obývačke si sadneme na gauč, na ktorom sú omrvinky. Následne hodíme paradajku na televízor, lebo tam nič zaujímavé zase nedávajú a pri tom rukou zhodíme minerálku zo stola.

Paralelné učenie

Paralelné učenie neslúži na to, aby sme sa informácie naučili lepšie, ale skôr rýchlejšie. Princípom je robenie dvoch vecí naraz. Nemožné? Pozrime sa na to. Už dávno sa zistilo, že správnym pozadím pri učení si môžeme zvýšiť sústredenie. Niekto potrebuje ticho, ale niekto sa najlepšie učí napr. pri Mozartovi. V našom prípade je ale v pozadí prehrávaná látka, ktorú sa chceme naučiť zatiaľ čo sa učíme niečo iné. Nezameriavame sa na pozadie vedome, ale podvedome.

Následne, keď si pustíme znovu látku, tak sa nám niektoré časti už budú zdať známe, dokonca budeme môcť povedať, čo bude nasledovať. Aj keď sa nám zdá, že z toho nebudeme mať nič, náš mozog má skvelú schopnosť rekonštruovať udalosti.

Paralelné učenie má aj iné výhody. V každodenných situáciách si vďaka nemu zachováme chladnú hlavu a budeme sa vedieť lepšie sústrediť. Ak nás potom v práci vyruší napr. telefón alebo otravný kolega, budeme schopní rýchlejšie zbehnúť späť k činnosti. O jednej veci budeme môcť uvažovať na viacerých úrovniach vedomia a dokonca sa nám zlepšia aj komunikačné schopnosti.