57 000 absolventov VŠ a chcú robiť HOCIČO!

"Človek, ktorý žije v neustálom strachu, že vykoná niečo, za čo nedostane odmenu, nikdy nevykoná veľa. Nebude nadpriemerne platený, ani príliš hodnotený."

 

Tento výrok by si mal pevne a natrvalo zafixovať každý absolvent strednej a vysokej školy. 

 

PREČO?

 

Podľa informácie MPSVR (ak skratke nerozumiete, preukážte GOOGLE schopnosti) v tomto školskom roku ukončilo vysokoškolské štúdium 57 000 absolventov a z nich viac ako 1/3 končí na Úrade práce. 

 

O tom, ako rozmýšľajú absolventi v regióne s najväčšou mierou nezamestnanosti, som sa presvedčil počas akcie  „Svet práce“ konanej v Košiciach v dňoch 4. a 5. Júna. 

 

Prvá vec, ktorá ma zaujala bolo, že chodili po skupinkách, a mali z toho viac menej zábavu. Nedalo mi to, a preto som sa postupne s nimi dal do rečí a položil im niekoľko otázok. Keďže boli z rôznych škôl a fakúlt, a odpovede boli takmer rovnaké, uvediem jeden z príkladov.

 

Trojica študentov, teda už absolventov,  po štátnicovej „žúrke“, čakajúcich na promočné odovzdanie diplomu a titulu Ing. 

 

Páni inžinieri, môžem vedieť akú školu ste ukončili?

Odpovedal jeden z nich - hovorca: absolvent Leteckej fakulty Technickej univerzity. 

No a prečo ste tu, čo hľadáte? 

To je otázka, asi prácu nie? Odpovedá sebavedomý hovorca. 

No dobre, ale akú prácu hľadáte?

Nedám sa. To je jedno, hocičo, hlavne aby bola dobré platená. 

Aha... a aká by to mala byť – čo viete?

...trpezlivosť mám a pýtam sa ďalej. 

Tu sa už pridávajú aj ostatní a s veľkým rehotom zborovo odpovedajú – NIČ! 

Noo a aká je vaša predstava o odmene za taký heroický výkon?

Hovorca sa zamyslel a hrdo predniesol, aspoň 600€ v čistom! 

Waau, to je skromnosť, 600€ v čistom za nič, to beriem aj ja. Asi sa k vám pridám.

Na to hovorca: Veď nie nadarmo som chodil a drel päť rokov.

To som mohol päť rokov robiť, ako spolužiak so strednej a zarobiť fúru peňazí.

Prečo si tak neurobil?

... pokračujem. Noo, lebo rodičia len chceli, aby som išiel na výšku, že sa budem mať lepšie. 

Aspoň si si vybral takú školu ktorá Ťa bavila?

Kdeže, letectvo ma nikdy nebavilo, ale išli tam kamaráti a naviac som nemusel robiť „prijímačky“. A koniec koncov som si predlžil bezstarostný študentský život. 

V tom máš pravdu, ale čo teraz? Spolužiak má päťročnú prax a Ty?

Noo nemám, kde som ju mal získať? Dostal som protiotázku.

Čo si robil počas štúdia?

Jak čo, chodil som do školy a učil sa na skúšky! 

To Ti zaberalo všetok čas?

....išiel som do nepríjemnejších otázok. To nie, pokračuje hovorca, ale študent si potrebuje aj užívať. Ale boli aj nejaké „brigádičky“ cez Študentské brigádnické centrum. 

A čo mali spoločné tieto brigády s odborom, ktorý si študoval?

Nič, ale dostal som prachy na ruku. Nemusel som žobroniť od rodičov na „žúrku“. 

No vidíš, namiesto toho, keby si robil v obore, ktorý si študoval, tak teraz si nemusel zháňať hocijakú prácu.

Aj som chcel, ale rodičia nechceli. Vraj, že nech nevymýšľam, nech sa radšej učím a tak som aj na brigády chodil tak, že o tom nevedeli. To čo som dostal, to bolo často málo (smiech). 

Noo, a prečo chodíte v trojici?

...obraciam sa na všetkých. Však sme kamaráti – spolužiaci, nie? Nie ste už náhodou navzajom konkurenti? – vtedy sa zarazene pozreli na seba a vyšlo z nich  – Ci pána, fakt, takto sme nerozmýšľali. Však my už nie sme spolužiaci!  

Čo som im odporučil? Zhrniem to v 8 bodoch:

 

1. Zbavte sa skrytého pocitu menejcennosti, ktorý vám bráni v celkovom hodnotení.
2. Prácu si nevyberajte na základe príjmu. Ten príde len ako protihodnota vašej práce, ktorú je treba chápať ako službu pre druhých. Pozerajte sa na to, ako keď si idete kúpiť nejakú vec, alebo službu. Zaplatíte za tovar, ktorý pre vás nemá hodnotu? Na druhej strane, ak vás holič ostrihá podľa vašich predstav, ste ochotný za ňu zaplatiť?  A tak je to aj z vašou odmenou za prácu. Ak zamestnávateľovi odovzdáte svoju hodnotu, ktorá mu donesie zvýšenie obratu, potom je ochotný vám za ňu zaplatiť. Ale až vtedy, keď je ta hodnota odovzdaná, vykonaná. Nemôže to byť opačne, že ja chcem odmenu bez hodnoty. Ani za tovar nezaplatíte, pokiaľ ho nedostanete.
3. Tento postoj musí byť výsledkom vášho myslenia. Ak nemáte takýto postoj, nemôžete sa diviť, že život nejde podľa vašich predstáv. Tak ako žiadna vec, alebo predmet nemohol vzniknúť skôr, ako bol vymyslený, tak aj váš postoj k práci a životu je len odrazom vášho myslenia.
4. Prestaňte sa podceňovať, ale aj preceňovať. Zabudnite na to, čo bolo, to už nezmeníte.
5. Nastavte si vlastné zrkadlo a sebak