Finančná gramotnosť – povinný predmet do škôl

Tretím článkom na tému finančná gramotnosť dopĺňam 5 mýtov o finančnej gramotnosti a vyhodnotenie testu finančnej gramotnosti.

Finančná gramotnosť je súbor znalostí, ktoré človeku umožňujú porozumieť financiám a správne s nimi zaobchádzať v rôznych životných situáciách. 

Finančná gramotnosť – teória

Schopnosť zarábať peniaze, efektívne hospodárenie, nastavenie finančných produktov, optimalizácia výdavkov atď. Znie to ako svahilčina a mnoho ľudí sa ňou snaží aj hovoriť. (Svahilčina sa ale na školách nevyučuje.) Podľa prieskumu poisťovne ING z roku 2012 sa o financiách radíme sami so sebou (28%), s rodinou (56%) a s finančným odborníkom (7%).

Slováci majú stále pocit, že hospodáreniu s vlastnými peniazmi rozumejú najlepšie oni sami. Dôsledky však bývajú katastrofálne. Vezmime si napríklad autá – už si ich neopravujeme sami a ani ich nenosíme k strýkovi do domácej opravy. Ideme s nimi do servisu, kde dostaneme odbornú pomoc. Ak nie sme spokojní, ideme do iného servisu. Ak sme spokojní, tak v obľúbenom servise zostávame. 

Finančná gramotnosť na školách

Na ZŠ, SŠ a ani VŠ sa predmet finančná gramotnosť nevyučuje. Školy posielajú učiteľov na kurzy, aby sa naučili vyučovať finančnú gramotnosť. Je ale rozdiel vyučovať a riešiť reálne finančné situácie. Tento systém vytvára priestor na príliš veľa teórie a príliš málo praxe.  Pre zdravý vývoj hospodárenia s peniazmi v slovenských domácnostiach je nevyhnutné, aby finančnú gramotnosť vyučovali na školách finanční odborníci (poradcovia, pracovníci bánk, poisťovní – ľudia z praxe)

Verím tomu, že učitelia sa snažia vysvetliť študentom kde si sporiť, koľko si sporiť a ako si nastaviť úver, prípadne ktorá poistka je výhodnejšia. Robia to na iných ekonomických predmetoch. Problém je v tom, že mnohokrát sa sami nevedia orientovať na finančnom trhu.

Predstavme si napríklad osobu, ktorá zarába priemerne 500 eur, priemerné výdavky na bývanie tvoria 150-200 eur a na hypotéku poputuje 240 eur. Pri takomto spôsobe výdavkov danej osobe veľa možností na sporenie či poistenie nezostáva. Pričom optimálna suma na poistenie je do 7% z príjmu, sporenie 10% z príjmu a maximálna splátka úverov by mala byť do 30% z príjmu. Matematika nepustí – ak má učiteľ priemerný príjem a k tomu hypotéku, tak si buď nesporí alebo nie je optimálne poistený. Je to ako keby učiteľ informatiky nemal doma počítač a vyučoval z toho, čo si prečítal v knihách. To nie je chyba učiteľov a z osobných skúseností viem, že niektorí učitelia robia čo môžu a patrí im môj obdiv.

V knihe Finančná gramotnosť pre stredné školy (alebo v živote nič nie je zadarmo…) autori píšu ako upraviť výdavky v situácii, ak prevyšujú príjmy. Navrhujú zrušiť časť výdavkov (zábava), znížiť nevyhnutné výdavky (kupovať lacnejšie potraviny), zefektívniť výdavky (zmena operátora) alebo šetriť výdavky na energie (menej tankovať). Avšak nepíšu o najrizikovejšej výdavkovej položke – úveroch. Pri úprave výdavkov musíme v prvom rade optimalizovať splátky úverov. Buď konsolidáciou alebo refinancovaním.

Finančná gramotnosť – prax

Každý rok si Slováci požičiavajú o 10% viac pri úveroch na bývanie. V projekte Akadémia rozvoja sa bežne stretávame s tým, že našim klientom refinancujeme úver druhýkrát. (Prvý úver v roku 2008 – 33 000 eur, refinanc v roku 2011 – 44 000 eur a refinanc v roku 2014 – 65 000 eur.) Splátka úveru sa výrazne nemení, ale dlh voči banke narástol na istine o 50 %. Istina je suma, ktorú klient musí banke vrátiť.

V projekte Akadémia rozvoja sme v roku 2014 sprostredkovali o 27% viac hypotekárnych úverov ako v roku 2013.Nechválime sa, konštatujeme. Ciele, ktoré najčastejšie riešime sú bývanie, sporenie pre deti a sporenie na dôchodok. Naši klienti sa viac tešia, keď im vybavíme výhodný úver, ako keď im nastavíme výhodné sporenie. My ich ale učíme, aby mali úver zabezpečený proti nepredvídateľným rizikám (smrť, úraz, vážna choroba, strata príjmu ap.) Komunikujeme s nimi dlhodobo a pravidelne, lebo len pri dlhodobej spolupráci ich dokážeme naučiť, ako sa správne orientovať na finančnom trhu. 

Tento model poradenstva používajú takmer všetky maklérske a poradenské spoločnosti, prípadne bankové a poisťovacie inštitúcie. Z toho vyplýva, že nie je dôležité kto z nás bude vyučovať finančnú gramotnosť v školách. Dôležité je, aby predmet finančná gramotnosť v školách bol a vyučoval ho človek z praxe.

Od septembra 2014 prednášam na OA