- 15.08.2016
- 6
- 68699
- 186
- 22
- iamcool.sk
- Blog
- Človek človeku
- Už päť rokov nedotujem farmaceutický priemysel | Michaela Michelová
Už päť rokov nedotujem farmaceutický priemysel
A predsa žijem, dýcham, milujem, tvorím... Občas ma pohľad na svet, ktorý sme stvorili zabolí niekde hlboko v srdci, niekde tam, kde sa nachádzajú odpovede na všetky otázky. Odpovede, ku ktorým má každý jeden z nás prístup, no akoby sme ich ani nechceli počuť. Tam, kde je pochopenie toho KTO skutočne sme a prečo sme prišli na tento svet.
Väčšinou tak veľmi bojujeme so životom, až nestíhame ani žiť. Pre ten bláznivý, amorálny systém, ktorý nám niekto úmyselne naprogramoval do hláv, brodíme sa týmto čudným divadlom ilúzií s myšlienkou, že život je boj a my si svoje miesto musíme vybojovať. No pravda je taká, že život je CESTA, na ktorej križovatkách sa skutočne nachádzajú aj tie zápasy, prehry, či pády... môžeme byť naozaj istý čas veľkým, húževnatým bojovníkom, no i ten najzarytejší bojovník jedného dňa dôjde tam, kde je už len ZMIERENIE... POCHOPENIE.
Pochopenie, že to nie život nás zráža na kolená... to len zrážame samých seba. Náš život je presne taký, akí sme my. Ak máme v sebe nejaké chybné naprogramovanie, jedného dňa sa odrazí aj na hmotnej úrovni..., či už v podobe nejakého úrazu, zlomeniny alebo choroby. Zakaždým, keď si počas dňa spomeniem (pomyslím) „kto naozaj som“, že nie som len tá celkom sexi nedokonalá hmota :o), ktorú vidíme očami, automaticky inštinktívne spomalím krok, uvoľnia sa črty tváre a ja sa len usmejem. Naozaj sa niet kam ponáhľať... stačí len žiť. Ľudia sa väčšinou stále niekam ponáhľajú, akoby im malo niečo vzácne pretiecť pomedzi prsty... a ono sa tak skutočne deje. Pomedzi prsty im preteká sám život.
Ak chceme vedieť liečiť samých seba, opäť uviesť do prevádzky niečo vzácne čo sme dostali od Boha na tú našu pozemskú cestu, je potrebné si uvedomiť, že naše telo je jeden dômyselný energetický systém. A ak je v súlade so všetkými svojimi časťami nevznikajú energetické blokády, vnútorné pnutie, ktoré sú základnou príčinou všetkých chorôb. To, že je všetko okolo nás len energia... teda aj naše krásne nedokonalé telá... na to už dávno prišiel ten strapatý pán Einstein so svojim prevratným vzorcom E=mc2.
Takže choroba, to je len zablokovaná energia, ktorá nedokáže voľne prúdiť v tele. Na to, aby sme pochopili ako tieto blokády vznikajú je nutné si uvedomiť, že ľudská bytosť ako taká, to nie je len tá zhustená zhmotnená energia, ktorú vidíme očami a voláme ju telo. Našou súčasťou sú aj jemnohmotnejšie časti ako emocionálne a duchovné (spirituálne) telo. Tak... a konečne sa dostávame ku koreňu problémov a tým snáď aj k pochopeniu, že lieky, či západná medicína neriešia príčiny chorôb, ale iba dôsledok, pretože každá choroba je dôsledkom niečoho hlbšieho.
Choroby takmer vždy začínajú v našom emocionálnom tele, ktoré sídce nevidíme, ale ono nás napriek tomu dokáže upozorňovať na to, že niečo asi nerobíme správne. Bohužiaľ väčšina z nás znamenia, upozornenia nevidí, nevníma, nepostrehne... pretože žijeme akoby v nejakej bubline, do ktorej sa hlas našej intuície, inštinktu či podvedomia nedokáže prekliesniť. A tak sa energetické blokády nakoniec prejavia aj na hmotnej úrovni, čiže ako choroba v našom fyzickom tele a my si ich konečne začneme všímať.
Ľudské telo je chrám... Choroba je trhlina v harmónii... Zdravie je súzvuk.
Hippokratés
Presne tak... Ako už pred stáročiami povedal Hippokrates. Je to celé o harmónii všetkých častí ľudskej bytosti. Tento súzvuk môže začať v momente ako si uvedomíme, že nie sme len to hmotné telo, a že naše choroby majú svoj pôvod v tele emocionálnom. Hlavný spúšťač je teda STRES, ktorý je zároveň zamaskovaným STRACHOM.
Táto téma je naozaj veľmi obsiahla a nechcem ju vtesnať do jedného článku, lebo by sa z neho veľmi ľahko stala kniha :o) ... a tak sa k téme budem vracať v ďalších častiach. Tento by som chcela zakončiť tým, čím aj začal. Teda konštatovaním, že už pár rôčkov nedotujem farmaceutický priemysel.