Útek z chaosu

Les.

„Zadrž príval slov, myšlienok! Počuješ to ticho?“ šepkalo nenápadne niečo vzácne v nej...

Dá sa ticho počuť? Les sa naširoko usmieval, švitoril hrdlami vtáčat, žmurkal slnečnými lúčmi predierajúcimi sa pomedzi konáre stromov. Dievča sa konečne uvoľnilo a usmialo. Vnútorne sa tešilo, že sa jej podarilo utiecť z chaosu, a tak jednoducho pripojiť k záhadnej energii, ktorá disponovala všetkými odpoveďami. Len ľudia  akoby ich nechceli ani počúvať.

Ktovie prečo?

Možno im môžu niečo ukradnúť... Možno identitu, možno ich neochvejnú vieru v klamstvá... a možno môže taká pravda aj bolieť a oni sa bolesti podvedome bránia.

„Ak prerušíš svoje spojenie so svojim vnútorným vedením... vyšším Ja, môže ťa iné vedomie, entita použiť ako hostiteľa a riadiť tvoj život. Bude ti radiť, aby si spinkala, kŕmiť ťa energiami strachu a nenávisti, aby si nikdy nepochopila akú veľkú moc máš...“

"Paraziti..." zašepkala a cítila ako v nej začína kypieť hnev.

Od chvíle, kedy sa rozhodla, že sa pokúsi znovuobjaviť seba samu poctivo študovala. Či už na internete, alebo jej kroky viedli do miestnej knižnice, kde na ňu žmurkali knihy z najrôznejších oddelení. Nebola z tých, ktorí by sa utopili v nejakom „-izme“, ideológii, či sa celkom strácali vo vedách. Skúmala všade, kam ju to podvedome ťahalo.

Psychológia, spiritualita, astrológia, kvantová fyzika, metafyzika, zdravá strava, utajované dejiny, záhadné spolky... Čítala veľa a z každého rožku si uchmatla trošku. Alebo skôr všetko čo s ňou vnútorne ladilo. To, čo cítila, že k nej nepatrí, to tvrdošijne odmietala.

Postupne sa oslobodzovala od reťazí, ktoré ju pevne spútali vďaka jej nevedomosti a ona o nich tak dlhú dobu ani nevedela. Toľké roky sa namáhavo vliekla životom s guľou na nohe a teraz, keď už našla kľúč od zámku tej reťaze zisťovala, že tu je ešte niečo... Niečo temné, čo jej nechce dovoliť dýchať, lietať a nejakou dusivou silou ju neustále vcuciava do akéhosi matrixu, kde ona už nemala miesta. Vedela, že tam ešte niečo je, že jej nikdy nebude stačiť oslobodiť vlastnú dušu, keď všade okolo nej bude toľko klamstva, bezohľadnosti, krutosti, či amorálnosti. Niekde v hĺbke srdca pociťovala hnev, lebo objavila vinníkov.