Útek z chaosu

Blížiace sa kurzy
Začíname blogovať
Individuálne, Košice, Michalovce
Lukáš Mikulaško
Kurz: "Vedenie a riadenie ľudí - leadership a manažérske zručnosti"
Individuálne, Bratislava
Dr. marek Horňanský, mba.
medzi nebom a Zemou

Stopár ľudskej duše ju prenasledoval. Jasne počula jeho monotónne slová: „Spinkaj ďalej!...Spinkaj!...Budem za teba aj myslieť, tebe stačí prežívať.“

 

Nechcelo sa jej spinkať a už vôbec netúžila po prežívaní. Jasne v srdci cítila, že na svet prišla pre niečo iné... to len ten systém, do ktorého sa zrodila z nej násilím chcel urobiť niečo iné. Chcel otroka!

 

A tak sa z nej stal hráč, bojovník... neskutočné zvedavý otrok, ktorý jedného dňa učinil rozhodnutie, že sa pokúsi prostredníctvom nových skúseností znovuobjaviť sám seba. Svoju veľkosť...

 

V ten deň bola na úteku z chaosu. Preč zo všetkých tých lží, ktoré sa majú tváriť ako pravda, z prekrútených morálnych hodnôt ľudských bytostí, ktoré sa stratili, lebo im tajomný stopárov hlas do ušiek hudie: „Spinkaj ďalej... spinkaj!“ Niekto im zotrel úsmev z tvári, lebo musia neustále bojovať o prežitie. Všetko predsa stojí toľko peňazí... toľko bezcenných potlačených toaletných útržkov.

 

Množstvo otázok sa jej práve dralo na pery a ona vedela, že jediné miesto, na ktoré môže utiecť pred tým pomotaným mamonárskym svetom, ktorý nikdy nemôže nasýtiť jej dušu, ktorá sa občas vyčerpá  je...

Les

Les.

 

„Zadrž príval slov, myšlienok! Počuješ to ticho?“ šepkalo nenápadne niečo vzácne v nej...

 

Dá sa ticho počuť? Les sa naširoko usmieval, švitoril hrdlami vtáčat, žmurkal slnečnými lúčmi predierajúcimi sa pomedzi konáre stromov. Dievča sa konečne uvoľnilo a usmialo. Vnútorne sa tešilo, že sa jej podarilo utiecť z chaosu, a tak jednoducho pripojiť k záhadnej energii, ktorá disponovala všetkými odpoveďami. Len ľudia  akoby ich nechceli ani počúvať.

 

Ktovie prečo?

 

Možno im môžu niečo ukradnúť... Možno identitu, možno ich neochvejnú vieru v klamstvá... a možno môže taká pravda aj bolieť a oni sa bolesti podvedome bránia.

                                                                                                                                                                                                                                                       

„Ak prerušíš svoje spojenie so svojim vnútorným vedením... vyšším Ja, môže ťa iné vedomie, entita použiť ako hostiteľa a riadiť tvoj život. Bude ti radiť, aby si spinkala, kŕmiť ťa energiami strachu a nenávisti, aby si nikdy nepochopila akú veľkú moc máš...“

 

"Paraziti..." zašepkala a cítila ako v nej začína kypieť hnev.

 

Od chvíle, kedy sa rozhodla, že sa pokúsi znovuobjaviť seba samu poctivo študovala. Či už na internete, alebo jej kroky viedli do miestnej knižnice, kde na ňu žmurkali knihy z najrôznejších oddelení. Nebola z tých, ktorí by sa utopili v nejakom „-izme“, ideológii, či sa celkom strácali vo vedách. Skúmala všade, kam ju to podvedome ťahalo.

 

Psychológia, spiritualita, astrológia, kvantová fyzika, metafyzika, zdravá strava, utajované dejiny, záhadné spolky... Čítala veľa a z každého rožku si uchmatla trošku. Alebo skôr všetko čo s ňou vnútorne ladilo. To, čo cítila, že k nej nepatrí, to tvrdošijne odmietala.

 

Postupne sa oslobodzovala od reťazí, ktoré ju pevne spútali vďaka jej nevedomosti a ona o nich tak dlhú dobu ani nevedela. Toľké roky sa namáhavo vliekla životom s guľou na nohe a teraz, keď už našla kľúč od zámku tej reťaze zisťovala, že tu je ešte niečo... Niečo temné, čo jej nechce dovoliť dýchať, lietať a nejakou dusivou silou ju neustále vcuciava do akéhosi matrixu, kde ona už nemala miesta. Vedela, že tam ešte niečo je, že jej nikdy nebude stačiť oslobodiť vlastnú dušu, keď všade okolo nej bude toľko klamstva, bezohľadnosti, krutosti, či amorálnosti. Niekde v hĺbke srdca pociťovala hnev, lebo objavila vinníkov.

Paraziti

Paraziti!!!

 

Koho si predstavovala pod pojmom parazitov? V jej ponímaní to bola úzka skupinka ľudí, akási mocenská elita, ktorá si uzurpovala všetku moc na svete. Kontrolovala finančný sektor, zbrojársky a farmaceutický priemysel, nadnárodné korporácie, masmédiá... mala vo svojej moci vrchných predstaviteľov štátov, no ich nástrojom prostredníctvom ktorého si plnila svoje ciele boli aj náboženstvá, a tak mohla veselo určovať chod sveta. Nemuselo by to byť až také zlé, keby neviedli ľudí cestou, na konci ktorej sa z nich mali stať akýsi bioroboti, otroci, ktorých by táto elita zneužívala a nadalej by na nich parazitovala.

 

Paraziti!!!

 

Cítila k nim zlosť. Ved strateným ľudom ukradli ešte aj vieru!... Áno, študovala poctivo, aby nakoniec zistila, že tie čudné tvory si delia Zem a pritom zabúdajú, že im vôbec nepatrí. Zem je slobodná! a my všetci sme tu len hostia. Kričalo niečo silné, nebojácne v nej.

 

„Pozorne som načúval tvojim myšlienkam a musím priznať, že do určitej miery sú veľmi pravdivé, aj keď im chýba istá hĺbka. Študuj, ak chceš vedieť ešte hlbšie nahliadať pod povrch a naučiť sa poctivo čítať medzi riadkami... A treba skrotiť hnev!“

 

Na tvári dievčaťa sa nedalo prehliadnuť sklamanie. Čakala oveľa, oveľa, oveľa viac... Viac odpovedí, viac informácií, pretože v srdci cítila, že tie monštrá, ktoré si uzurpovali moc sú zodpovedné za to, akým smerom sa svet uberá. To, že ju hlas upozorňoval, že treba skrotiť hnev nepočula.

 

„To je všetko, čo mi k tomu povieš?"

 

„V poriadku... Prezradím ti toľko, koľko ti v tejto chvíli prezradiť môžem. Tých, ktorých nazývaš parazitmi sú v konečnom dôsledku len posluhovačmi ešte mocnejších síl. A práve tieto sily zapríčinili, že sa ľudia strácajú v akomsi fantómovom matrixe. Prostredníctvom najmodernejších technológii blokujú správny tok životnej energie v ľudskom tele. V podstate zdeformovali vašu DNA, morfogény. .. A tak ľudia strácajú samých seba. Stávajú sa stále viac a viac ukotvenými v tom ich matrixovom, hmotnom svete ovládanom piatimi zmyslami. Väčšina z vás ľudí sú skeptici, ktorí sa vysmievajú PRAVDE a uctievajú NEVEDOMOSŤ. Stali sa z vás väzni hmotného tela a o svojej božskej podstate nemáte ani potuchy. Tak to je... Ale! Všetko má svoj ešte hlbší zmysel.“

 

Dievčina sa na moment presunula v čase, aby jasne videla, že bola ešte donedávna presne taká istá. Väzeň hmotného tela. Neveriaca ničomu, čo by jej nevedeli dokázať na základe faktov, vedeckých dôkazov. Veru tak... Knihy, ktoré rada čítala to boli hlavne hrubé, ťažké encyklopédie plné faktov.

 

„Tiež som bola taká...“ zahanbene konštatovala.

„Ale ja na tom nevidím nič zlé, nič prečo by si sa mala teraz kajať a hanbiť. Rovnako ako všetci tí ľudia, ktorí sú i naďalej pohltení hmotným, konzumným svetom. Je v tom hlbší zámer, ktorý v tejto chvíli ešte nie si schopná úplne pochopiť, tak ti to vysvetlím ináč. Jednoduchšie... Je to škola, je to hra... divadlo ilúzií, z ktorého sa každý jedného dňa preberie, pretože paraziti nie sú schopní uväzniť dušu človeka navždy. Môže sa na určité obdobie stratiť, zablúdiť, ale jedného dňa objaví opäť to svetlo, ktoré ju povedie. Všetko má svoj čas. Je to nesmierne dôležitý úsek cesty, ktorá je súčasťou projektu „Skutočný človek.“ Bez tohto úseku to nejde. Takže sa celkom zbytočne cítiš zahanbene, pretože ten breh rieky bolo a je nutné poriadne preskúmať, ináč by nikdy nedošlo k POCHOPENIU. Zažívate skúsenosti, ktoré je nutné všetky pozbierať, ponárate sa do hlbín i výšin života, aby ste nakoniec vytvorili to, na čo všetci trpezlivo čakáme.“

 

„Čo je také dôležité na tom, aby sme prešli aj touto obmedzujúcou cestou, na ktorej nám aj paraziti tak výdatne pomáhajú strácať samých seba?  Veď nikam nevedie... Teda vlastne len k pochopeniu, že bola nesprávna a teda jednoducho hlúpa.“

 

„Takže si si sama dala správnu odpoveď. Šikovné dievča! Pochopenie je tým najdôležitejším na vašej ceste. V podstate to je pochopenie toho, kým naozaj ste a to povedie k následnému prevzatiu vašej moci do vlastných rúk, pretože momentálne vás takmer všetkých ovláda niekto iný. No tam, kde do života človeka prichádza uvedomenie, pochopenie, tam sa aj ruka v ruke lámu všetky okovy a reťaze moci, či autority. Možno už čoskoro pochopíte, že tam kde sa nachádza zhnitý, zdegenerovaný systém, tam sa niekde musí nachádzať aj systém pravej Múdrosti... len sa načiahnuť a otvoriť dvere novej pravdepodobnosti. Moc je vo vás, to vy sa rozhodujete čo chcete zažívať...Naozaj nemusíš byť taká prísna a pokús sa hľadať vo všetkom hlbší zmysel. Má ho aj vaša púť najrôznejšími skúsenosťami, ktorými sa pretĺkate životmi v hmotných telách. Skús sa na to pozerať tak, že sa stvoriteľ všetkého, alebo ho môžeš nazvať aj Univerzum, chcelo proste hrať, túžilo vidieť ako sa vytvára svet navôkol prostredníctvom bytostí, ktorým dalo slobodnú vôľu, a tým z nich spravilo božské bytosti, ktoré sa môžu samé utvárať k tomu najvznešenejšiemu obrazu. Obrazu Boha. Tam, kde je vše prestupujúca láska, je proste len láska... nič viac, nič menej. Ale ten nádherný, vzrušujúci pocit naozajstnosti, reálnosti, skutočnosti ste láske dokázali dať až vy – ľudia. Skúsenosť lásky... zážitok lásky, ktorá sa dá tak nádherne precítiť len preto, že na jej odvrátenej strane existuje akýsi strach, že o ňu prídete. Ten strach stvoriteľ nikdy predtým nepoznal. No teraz ho môže preciťovať prostredníctvom vás. Je dojímavé sledovať ako veľmi dokážete milovať... aj nenávidieť.“

 

„Nerozumiem, čo je dojímavé na nenávisti?“ skutočne nechápavo pokrútila hlavou.

 

„Naozaj?... Nuž možno práve to, že sa za ňou nachádza strach a za tým strachom je ďalej už len obrovská túžba po láske. Všetko to tam je. Pomiešané jedno s druhým do zvláštneho gulášu, prostredníctvom ktorého sa učíte a spoznávate samých seba. I tak nakoniec pochopíte to podstatné... že všetko je JEDNO... Na pozadí všetkých tých skúseností, či už „dobrých“ alebo „zlých“ i tak nakoniec leží vždy tá istá láska. Vše-prestupujúce Bytie. A to je aj základom projektu „Skutočný človek.“  Na to, aby ste postúpili na vyššiu úroveň Bytia, vedomia je dôležité pochopenie Jednoty na pozadí všetkého. Tam neexistuje žiadna oddelenosť, pretože ako sme si už dávnejšie povedali, všetko je v konečnom dôsledku len energia.“

 

„Dobre, ale potom to znamená, že aj ja som stvoriteľ. Som súčasťou všetkého čo je, keďže neexistuje žiadna oddelenosť.“

 

„Smiem vedieť kto si ty?“

 

„Ja, Michaela Michelová...“ začudovane odpovedala. Veď hlas vie predsa o nej viac ako ona sama.

 

„Prepáč Michaela Michelová, ale ty si len ilúzia. Projekt vlastnej duše. V podstate si dôležitá len na to, aby si poslúžila na zbieranie skúseností pre niečo výnimočné.“

 

„Som zneužitááá??????“ jej otázniky boli takmer hmatateľné všade naokolo.

 

„Pokiaľ sa mieniš stotožňovať iba so svojim telom, tak budeš len hračkou na použitie. V momente ako pochopíš, že si hlavne čisté vedomie, ktoré prostredníctvom tela môže tvoriť a usmerňovať svoj život, začínaš sa oslobodzovať od toho obmedzujúceho systému, ktorý vám už tak dlho vládne, a pred ktorým celé celučičké roky poctivo utekáš. Spomínaš si? Ty si oveľa viac...“

Zážitkové jazdy na BMW i8

Vyber si druh jazdy a objednaj si zážitok. Zašoféruj si plug-in hybrid BMW i8.

Nasledovala cesta časom.

 

Opäť videla to malé dievčatko s veľkými očami, ktoré unikalo od zákazov, príkazov, výkričníkov, či určených smerov. Občas sa jej darilo utiecť a tvrdošijne si trvať v srdci na svojom. Spomínala si aj na to, ako ju nútili v škole nenávidieť prvý Slovenský štát a ona ho tak veľmi túžila milovať. Tá téma polarizuje spoločnosť ešte aj dnes. Možno bol náš mladý štát len nástrojom v rukách mocných, presne tak isto ako tomu je aj dnes a jediné čo nám môže pomôcť zmeniť realitu je pochopenie a nie nenávisť.

 

„Prečo nás ten systém učí nenávisti, strachu a sebaodmietaniu? Ak chcú aby sme nenávideli časť našich dejín, chcú aby sme nenávideli seba samých. Prečo nás systém neučí sebaúcte, hrdosti?“

 

„Váš súčasný systém zrkadlí pravý opak toho čo túžite stvoriť. Obávam sa, že sa to už viac ani nedá. Viac klamstiev by sa tu už asi nezmestilo... Viac amorálností, viac krutosti, viac bezohľadnosti. Naozaj krásna ukážka duality. A na jej pozadí je čo?“

 

Oči dievčiny boli vždy veľké, ale teraz sa ich veľkosť zdvojnásobila. To nemôže myslieť vážne.

 

„Láska? Jednota? Na pozadí toho zvráteného systému?“ odmietavo krútila hlavou.

 

„Vidíš, a predsa je to tak. Aj tí najhorší z najhorších v konečnom dôsledku pracujú na tom, aby sa projekt „Skutočný človek“ podaril. Myslíš, že by sa vám podarilo prebúdzať sa bez toho, aby vás poriadne niekto nezatlačil do kúta? O Slovákoch ani nehovoriac... Ste tak pokorní, poddajní, že znesiete takmer všetko čo sa na vás pácha. Bez toho, aby vás niekto poriadne vrazil na dno a nútil kľačať na kolenách nie ste schopní precitnúť. Bohužiaľ nie ste!... Je iróniou, že práve tie najnáročnejšie situácie dokážu z ľudskej bytosti vytiahnuť to najvzácnejšie. Všetko čo sa teraz vo svete deje, to sa stať musí, aby ste nakoniec mohli vstať z dna a vystúpiť nahor. Rovnako ako si to urobila ty sama so sebou a vieš veľmi dobre aké náročné to bolo... pozerať sa pravde rovno do očí. Chápem, že sa ti to zdá takmer nemožné, keď sa obzrieš na súčasnú situáciu vo svete, ale to sa len na povrch predierajú všetky pradávne i dnešné klamstvá, ktorými je zamorený celý svet, planéta... všetko to temné, bolestivé, čo sa nahromadilo za celé veky musí vyliezť na povrch, byť odhalené a následne začlenené. Presne takým istým spôsobom ako všetky zranenia a tiene vo vás samotných. Je to v podstate očistný proces, na konci ktorého je vzostup ľudstva na vyššiu úroveň Bytia.“

 

„Hm, tak to si ma teraz zaskočil. Myslela som, že tí čo nám vnucujú tento systém, tí čo vládnu a parazitujú na nás sú tí zlí... tí, ktorých máme nenávidieť a proti ktorým máme bojovať."

 

„Ty si si naozaj nevšimla ako veľmi vám pomáhajú odhaľovať seba samých? Vďaka nim zisťujete, kým nie ste a od toho zistenia je už len maličký krôčik k tomu, aby ste prišli na to, kým naozaj ste. Je to také prosté. Odhliadnuc od toho, že väčšina z tých, ktorých nazývaš parazitmi vám určite nechce pomáhať, ale robia to zo zištných dôvodov. Aby vás mohli naďalej ovládať a využívať vašu energiu na svoje ciele. Tí ľudia sú v zajatí ešte mocnejších síl, entít, ktoré nemajú hmotnú podobu. Môžeš si ich sama pre seba nazvať temnou, negatívnou energiou. Verím, že ti bolo jasné, že existuje aj niečo takéto ako protiklad k energii svetelnej, pozitívnej, konštruktívnej...“

 

„Byť v súčasnej dobe človekom je teda poriadna fuška. Nemohla by som byť radšej len zhlukom nehmotnej pozitívnej energie a svojou silou podporovať nejakého iného konkrétneho človeka, ktorý je tak múdry, že sa dokáže nestotožňovať so svojou zhmotnenou ilúziou v tvare ľudského tela a zároveň chápať, že nám paraziti v konečnom dôsledku pomáhajú???“

 

„Ty by si sa naozaj chcela vzdať tej pocty zažívať fyzickú úroveň v tejto prelomovej dobe? Neverím ti! Klameš! To prehovorilo tvoje nízke JA, stopovač ľudskej duše. Mala by si ho prestať počúvať, pretože tak vôbec nepomáhaš s projektom, kvôli ktorému tu si. Vedomie, ktoré má v súčasnej dobe fyzickú úroveň človeka by malo byť hrdé na to, že môže byť v týchto chvíľach na Zemi. Má toľko možností duchovne rásť... toľko skvelých príležitostí na demonštrovanie svojej veľkosti v hmote. Vďaka prebudenému, uvedomelému  človeku sa môže prejaviť v hmote samotné Bytie, stvoriteľ. Taká česť!“

 

Dievča cítilo jemnú výčitku v tom hlase, ale možno sa jej to len zdalo. Možno...

 

„Ty to vieš všetko tak krásne povedať, ale je to aj také jednoduché uskutočniť?"

 

„Vari som niekedy povedal, že to je jednoduché? Práve naopak, vravel som, že je to tá náročnejšia cesta. Ja len proste neverí, že chceš začať cúvať, keď si sa tak krásne začala oslobodzovať. Si silná, no potrebuješ nájsť viac viery v seba samu... Utiekla si z chaosu, ale veľkú dávku si priniesla so sebou. V hlave máš milión otázok a trilión myšlienok... Utíš sa! Naozaj nemôžeš obsiahnuť všetky informácie hneď a zaraz. No pamätaj, že tento náš rozhovor obsahuje aktivačný kód na vyliečenie poškodenej DNA... na oslobodenie ľudstva.“

 

Dievčine už visela otázka na perách, keď ju hlas predbehol. „Ako je to možné? Choď a premýšľaj...“

Všetky moje články publikované na informačno-vzdelávacom portáli iamcool.sk nájdete v mojom profile Michaela Michelová na iamcool.sk.

16
Super článok
16
0
0
Nič moc
O autorovi
Michaela Michelová Michaela Michelová
Narodila som sa s divokou krvou v žilách... Celé roky som si myslela, že ma nikto nedokáže skrotiť... až som si jedného krásneho dňa uvedomila, že som skrotila sama seba :)
Komentáre

Nie ste prihlásený.

Ak chcete pridať komentár, vpíšte svoje prihlasovacie údaje. Systém Vás automaticky prihlási. Ak nemáte konto na iamcool.sk, urobte si krátku registráciu

Blížiace sa kurzy
Najnovšie komentáre
Najčítanejšie články
Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Zatvoriť