Útek z chaosu

„Ale ja na tom nevidím nič zlé, nič prečo by si sa mala teraz kajať a hanbiť. Rovnako ako všetci tí ľudia, ktorí sú i naďalej pohltení hmotným, konzumným svetom. Je v tom hlbší zámer, ktorý v tejto chvíli ešte nie si schopná úplne pochopiť, tak ti to vysvetlím ináč. Jednoduchšie... Je to škola, je to hra... divadlo ilúzií, z ktorého sa každý jedného dňa preberie, pretože paraziti nie sú schopní uväzniť dušu človeka navždy. Môže sa na určité obdobie stratiť, zablúdiť, ale jedného dňa objaví opäť to svetlo, ktoré ju povedie. Všetko má svoj čas. Je to nesmierne dôležitý úsek cesty, ktorá je súčasťou projektu „Skutočný človek.“ Bez tohto úseku to nejde. Takže sa celkom zbytočne cítiš zahanbene, pretože ten breh rieky bolo a je nutné poriadne preskúmať, ináč by nikdy nedošlo k POCHOPENIU. Zažívate skúsenosti, ktoré je nutné všetky pozbierať, ponárate sa do hlbín i výšin života, aby ste nakoniec vytvorili to, na čo všetci trpezlivo čakáme.“

„Čo je také dôležité na tom, aby sme prešli aj touto obmedzujúcou cestou, na ktorej nám aj paraziti tak výdatne pomáhajú strácať samých seba?  Veď nikam nevedie... Teda vlastne len k pochopeniu, že bola nesprávna a teda jednoducho hlúpa.“

„Takže si si sama dala správnu odpoveď. Šikovné dievča! Pochopenie je tým najdôležitejším na vašej ceste. V podstate to je pochopenie toho, kým naozaj ste a to povedie k následnému prevzatiu vašej moci do vlastných rúk, pretože momentálne vás takmer všetkých ovláda niekto iný. No tam, kde do života človeka prichádza uvedomenie, pochopenie, tam sa aj ruka v ruke lámu všetky okovy a reťaze moci, či autority. Možno už čoskoro pochopíte, že tam kde sa nachádza zhnitý, zdegenerovaný systém, tam sa niekde musí nachádzať aj systém pravej Múdrosti... len sa načiahnuť a otvoriť dvere novej pravdepodobnosti. Moc je vo vás, to vy sa rozhodujete čo chcete zažívať...Naozaj nemusíš byť taká prísna a pokús sa hľadať vo všetkom hlbší zmysel. Má ho aj vaša púť najrôznejšími skúsenosťami, ktorými sa pretĺkate životmi v hmotných telách. Skús sa na to pozerať tak, že sa stvoriteľ všetkého, alebo ho môžeš nazvať aj Univerzum, chcelo proste hrať, túžilo vidieť ako sa vytvára svet navôkol prostredníctvom bytostí, ktorým dalo slobodnú vôľu, a tým z nich spravilo božské bytosti, ktoré sa môžu samé utvárať k tomu najvznešenejšiemu obrazu. Obrazu Boha. Tam, kde je vše prestupujúca láska, je proste len láska... nič viac, nič menej. Ale ten nádherný, vzrušujúci pocit naozajstnosti, reálnosti, skutočnosti ste láske dokázali dať až vy – ľudia. Skúsenosť lásky... zážitok lásky, ktorá sa dá tak nádherne precítiť len preto, že na jej odvrátenej strane existuje akýsi strach, že o ňu prídete. Ten strach stvoriteľ nikdy predtým nepoznal. No teraz ho môže preciťovať prostredníctvom vás. Je dojímavé sledovať ako veľmi dokážete milovať... aj nenávidieť.“

„Nerozumiem, čo je dojímavé na nenávisti?“ skutočne nechápavo pokrútila hlavou.

„Naozaj?... Nuž možno práve to, že sa za ňou nachádza strach a za tým strachom je ďalej už len obrovská túžba po láske. Všetko to tam je. Pomiešané jedno s druhým do zvláštneho gulášu, prostredníctvom ktorého sa učíte a spoznávate samých seba. I tak nakoniec pochopíte to podstatné... že všetko je JEDNO... Na pozadí všetkých tých skúseností, či už „dobrých“ alebo „zlých“ i tak nakoniec leží vždy tá istá láska. Vše-prestupujúce Bytie. A to je aj základom projektu „Skutočný človek.“  Na to, aby ste postúpili na vyššiu úroveň Bytia, vedomia je dôležité pochopenie Jednoty na pozadí všetkého. Tam neexistuje žiadna oddelenosť, pretože ako sme si už dávnejšie povedali, všetko je v konečnom dôsledku len energia.“

„Dobre, ale potom to znamená, že aj ja som stvoriteľ. Som súčasťou všetkého čo je, keďže neexistuje žiadna oddelenosť.“

„Smiem vedieť kto si ty?“

„Ja, Michaela Michelová...“ začudovane odpovedala. Veď hlas vie predsa o nej viac ako ona sama.

„Prepáč Michaela Michelová, ale ty si len ilúzia. Projekt vlastnej duše. V podstate si dôležitá len na to, aby si poslúžila na zbieranie skúseností pre niečo výnimočné.“

„Som zneužitááá??????“ jej otázniky boli takmer hmatateľné všade naokolo.

„Pokiaľ sa mieniš stotožňovať iba so svojim telom, tak budeš len hračkou na použitie. V momente ako pochopíš, že si hlavne čisté vedomie, ktoré prostredníctvom tela môže tvoriť a usmerňovať svoj život, začínaš sa oslobodzovať od toho obmedzujúceho systému, ktorý vám už tak dlho vládne, a pred ktorým celé celučičké roky poctivo utekáš. Spomínaš si? Ty si oveľa viac...“

Nasledovala cesta časom.

Opäť videla to malé dievčatko s veľkými očami, ktoré unikalo od zákazov, príkazov, výkričníkov, či určených smerov. Občas sa jej darilo utiecť a tvrdošijne si trvať v srdci na svojom. Spomínala si aj na to, ako ju nútili v škole nenávidieť prvý Slovenský štát a ona ho tak veľmi túžila milovať. Tá téma polarizuje spoločnosť ešte aj dnes. Možno bol náš mladý štát len nástrojom v rukách mocných, presne tak isto ako tomu je aj dnes a jediné čo nám môže pomôcť zmeniť realitu je pochopenie a nie nenávisť.

„Prečo nás ten systém učí nenávisti, strachu a sebaodmietaniu? Ak chcú aby sme nenávideli časť našich dejín, chcú aby sme nenávideli seba samých. Prečo nás systém neučí sebaúcte, hrdosti?“

„Váš súčasný systém zrkadlí pravý opak toho čo túžite stvoriť. Obávam sa, že sa to už viac ani nedá. Viac klamstiev by sa tu už asi nezmestilo... Viac amorálností, viac krutosti, viac bezohľadnosti. Naozaj krásna ukážka duality. A na jej pozadí je čo?“

Oči dievčiny boli vždy veľké, ale teraz sa ich veľkosť zdvojnásobila. To nemôže myslieť vážne.

„Láska? Jednota? Na pozadí toho zvráteného systému?“ odmietavo krútila hlavou.

„Vidíš, a predsa je to tak. Aj tí najhorší z najhorších v konečnom dôsledku pracujú na tom, aby sa projekt „Skutočný človek“ podaril. Myslíš, že by sa vám podarilo prebúdzať sa bez toho, aby vás poriadne niekto nezatlačil do kúta? O Slovákoch ani nehovoriac... Ste tak pokorní, poddajní, že znesiete takmer všetko čo sa na vás pácha. Bez toho, aby vás niekto poriadne vrazil na dno a nútil kľačať na kolenách nie ste schopní precitnúť. Bohužiaľ nie ste!... Je iróniou, že práve tie najnáročnejšie situácie dokážu z ľudskej bytosti vytiahnuť to najvzácnejšie. Všetko čo sa teraz vo svete deje, to sa stať musí, aby ste nakoniec mohli vstať z dna a vystúpiť nahor. Rovnako ako si to urobila ty sama so sebou a vieš veľmi dobre aké náročné to bolo... pozerať sa pravde rovno do očí. Chápem, že sa ti to zdá takmer nemožné, keď sa obzrieš na súčasnú situáciu vo svete, ale to sa len na povrch predierajú všetky pradávne i dnešné klamstvá, ktorými je zamorený celý svet, planéta... všetko to temné, bolestivé, čo sa nahromadilo za celé veky musí vyliezť na povrch, byť odhalené a následne začlenené. Presne takým istým spôsobom ako všetky zranenia a tiene vo vás samotných. Je to v podstate očistný proces, na konci ktorého je vzostup ľudstva na vyššiu úroveň Bytia.“

„Hm, tak to si ma teraz zaskočil. Myslela som, že tí čo nám vnucujú tento systém, tí čo vládnu a parazitujú na nás sú tí zlí... tí, ktorých máme nenávidieť a proti ktorým máme bojovať."

„Ty si si naozaj nevšimla ako veľmi vám pomáhajú odhaľovať seba samých? Vďaka nim zisťujete, kým nie ste a od toho zistenia je už len maličký krôčik k tomu, aby ste prišli na to, kým naozaj ste. Je to také prosté. Odhliadnuc od toho, že väčšina z tých, ktorých nazývaš parazitmi vám určite nechce pomáhať, ale robia to zo zištných dôvodov. Aby vás mohli naďalej ovládať a využívať vašu energiu na svoje ciele. Tí ľudia sú v zajatí ešte mocnejších síl, entít, ktoré nemajú hmotnú podobu. Môžeš si ich sama pre seba nazvať temnou, negatívnou energiou. Verím, že ti bolo jasné, že existuje aj niečo takéto ako protiklad k energii svetelnej, pozitívnej, konštruktívnej...“

„Byť v súčasnej dobe človekom je teda poriadna fuška. Nemohla by som byť radšej len zhlukom nehmotnej pozitívnej energie a svojou silou podporovať nejakého iného konkrétneho človeka, ktorý je tak múdry, že sa dokáže nestotožňovať so svojou zhmotnenou ilúziou v tvare ľudského tela a zároveň chápať, že nám paraziti v konečnom dôsledku pomáhajú???“

„Ty by si sa naozaj chcela vzdať tej pocty zažívať fyzickú úroveň v tejto prelomovej dobe? Neverím ti! Klameš! To prehovorilo tvoje nízke JA, stopovač ľudskej duše. Mala by si ho prestať počúvať, pretože tak vôbec nepomáhaš s projektom, kvôli ktorému tu si. Vedomie, ktoré má v súčasnej dobe fyzickú úroveň človeka by malo byť hrdé na to, že môže byť v týchto chvíľach na Zemi. Má toľko možností duchovne rásť... toľko skvelých príležitostí na demonštrovanie svojej veľkosti v hmote. Vďaka prebudenému, uvedomelému  človeku sa môže prejaviť v hmote samotné Bytie, stvoriteľ. Taká česť!“

Dievča cítilo jemnú výčitku v tom hlase, ale možno sa jej to len zdalo. Možno...

„Ty to vieš všetko tak krásne povedať, ale je to aj také jednoduché uskutočniť?"

„Vari som niekedy povedal, že to je jednoduché? Práve naopak, vravel som, že je to tá náročnejšia cesta. Ja len proste neverí, že chceš začať cúvať, keď si sa tak krásne začala oslobodzovať. Si silná, no potrebuješ nájsť viac viery v seba samu... Utiekla si z chaosu, ale veľkú dávku si priniesla so sebou. V hlave máš milión otázok a trilión myšlienok... Utíš sa! Naozaj nemôžeš obsiahnuť všetky informácie hneď a zaraz. No pamätaj, že tento náš rozhovor obsahuje aktivačný kód na vyliečenie poškodenej DNA... na oslobodenie ľudstva.“

Dievčine už visela otázka na perách, keď ju hlas predbehol. „Ako je to možné? Choď a premýšľaj...“

Všetky moje články publikované na informačno-vzdelávacom portáli iamcool.sk nájdete v mojom profile Michaela Michelová na iamcool.sk.