- 05.03.2017
- 0
- 3598
- 14
- 0
- iamcool.sk
- Blog
- Človek človeku
- Spoveď matky, (štvrtá časť) | Michaela Michelová
Spoveď matky, (štvrtá časť)

Láska a nenávisť... Aká tenká vie byť hranica medzi týmito dvoma emóciami som sa mala možnosť presvedčiť na vlastnej koži v posledné dni pobytu v Anglicku. Na moment ma i šokovalo, že až takto veľmi sa to dá, že nie sú hranice, kde by si človek povedal:
„Stačilo, veď už som na posmech aj sám sebe!“...
No ešte pred tým ako vám ponúknem túto skúsenosť z UK, chcela by som aspoň v stručnosti opísať prácu na farme a môj vzťah k nej.
FARMA... Prácu v prírode som si doslova vychutnávala, napriek tomu, že prvý týždeň nebol úplne najružovejší. Sadili sme maliny, a keďže mali „anglickí manažéri“ potrebu porovnávať sa a dokazovať si kto rýchlejšie vyhĺbi jamy na sadenice v riadku, mali sme s tetou čo robiť, aby sme za nimi veľmi nezaostávali. Našou úlohou bolo vložiť sadenicu do jamy a pozatláčať zeminu tak, aby bola malina naozaj zasadená. Ak za ňu následne pán kontrolór – manažér silnejšie zatiahol, nesmela mu zostať visieť v ruke.
Našťastie táto drina trvala len prvý týždeň mojej práce na farme. Nasledovali činnosti, ktoré ma naozaj bavili, ak teda nebudem počítať občasné plenie buriny. Veľmi rada som zavíjala maliny o ponaťahované siete... Bola to činnosť, ktorú som robila asi najčastejšie a za ktorú ma osobne pochválil majiteľ farmy Edward. Každý sa vždy veľmi potešil, keď bol pochválený na spoločnom stretnutí, ktoré sa konalo na konci týždňa - teda v piatok po práci. Okrem zavíjania malín ma doslova nadchla ešte jedna práca, ktorú mi v jeden týždeň daroval môj tajný anjel... Bola podľa mňa naozaj za odmenu, pretože to by som dokázala robiť aj zadarmo :o) Pridelil ma k jednému z manažérov a na otvorených, terénnych autíčkach sme lietali tou prekrásnou zelenou prírodou a kontrolovali, či medzi riadkami ríbezlí, čučoriedok, černíc náhodou nevyrastajú mladé stromčeky. Bolo ich potrebné odstrániť, aby sa potom pri zbere o ne nezasekol stroj. Vychutnávala som si to lietanie autíčkom v prírode, vietor vo vlasoch, slnečné lúče na pokožke... Doslova som sa zamilovala do práce na farme, kde som videla prírodu, rastliny, ktoré som zasadila rásť i rodiť plody. Dokázala by som na farme pracovať celé roky.. :o)
Nuž a teraz naspäť k láske a nenávisti. Ten, kto pozorne čítal moje predchádzajúce časti určite vie meno muža, ktorý mi tak nezištne pomáhal hlavne v začiatkoch môjho pobytu v Anglicku. Meno toho, kto mi pomáhal hľadať prácu, kto kvôli mne kúpil auto, aby mi uľahčil prechody z farmy do mesta. Kevin (na spoločnej fotke sedí prvý zľava)... Áno práve tento Kevin zohral veľmi dôležitú úlohu počas mojich posledných dní v Anglicku. Bol to svojský človek, ktorý vedel ľuďom nezištne pomáhať, ochraňovať ich a milovať. No rovnako silno vedel aj nenávidieť, ak ho nejako zradili, či sklamali. Nemal hranice v milovaní, rovnako ich nemal v nenávisti. Ľudia z farmy ho za celé roky už dobre poznali, preto si dávali veľký pozor, aby si ho nepohnevali.

Ešte v začiatkoch môjho pobytu v UK medzi nami prebehol rozhovor, ktorý je dôležitý pre pochopenie následných riadkov. Povedal mi, že si je vedomý toho, že nie je mužom, do ktorého by som sa mohla zamilovať, no on mi napriek tomu chce pomáhať vo všetkom čo budem potrebovať. Chcel odo mňa len jeden sľub... Aby som mu sľúbila, že si so žiadnym iným mužom nič nezačnem pokiaľ budem na farme. Ani so žiadnym študentom, ktorí vo veľkom počte prichádzali v období zberu. Vraj by sa potom musel prepadnúť od hanby pred všetkými, keby mi tak nezištne pomáhal a ja by som potom spávala s iným. Samozrejme som s tým nemala žiadny problém, pretože som si tam nemienila s nikým nič začínať... A napriek tomu, že mal pravdu v tom, že by som sa do neho nemohla zamilovať, mala som ho veľmi rada, vážila si ho ako človeka. Jeho starostlivosť o mňa bola až dojímavá...
Prví cudzinci, ktorí už po niekoľký krát prišli na farmu Pixley Court pomáhať počas hlavnej sezóny boli poliaci Jacek a Pawiel. Prišli asi o dva týždne skôr ako hlavná skupina študentov. Všetci ich tam už dobre poznali, teda okrem mňa... Boli iní ako Angličania a pre mňa sa stali veľmi rýchlo blízkymi. Slova