„Neposlušná“, tá ktorá lekáreň zamenila za knižnicu...

Blížiace sa kurzy
Autor článku

... pretože jedného krásneho dňa pochopila, že zdravie má vo vlastných rukách a spoliehanie sa na moc lekárov a zázračné rôznofarebné pilulky je sídce pohodlné, ale nie najmúdrejšie. Prečo sa potom nepokúsiť objaviť rozumnejšiu cestu, ak existuje? Existuje? Urob krok a ona sa pred tebou objaví... čím viac krokov, tým jasnejšie kontúry bude mať.

 

No kroky v tme sú neisté, sem tam reťaz zaštrngá... maska z tváre spadne, aby aspoň na chvíľu odhalila holú pravdu, čistú tvár. Ach tá tvrdohlavá, ješitná... Stratila sa. V tom hmotnom konzumnom svete, ktorý poprekrúcal morálne hodnoty zblúdila. Bola jedným z miliónov smoliarov, ktorí majú oči no nevidia, majú srdcia no necítia. Tí zblúdenci v ríši divov... No svetelný lúč je silný, prerazí si cestu tmou, ak veríš, túžiš, snívaš, chceš. A ona chcela!   

 

Nie... už nechcela meniť iných, nechcela zmeniť celý svet. Zatúžila zmeniť SEBA. Skrotiť tú divokú krv, prijať pochopiť a následne objať všetky tie emócie, ktoré z jej života urobili rozbesnenú hojdačku a nútili ju motať sa v kruhu. Nie... už nechcela byť uväzneným motovidlom, zatúžila byť tým, kým v hĺbke svojho čistého srdca cítila že je... Skutočným človekom. No nemali to s ňou veru jednoduché všetci anjeli strážni :o) Koľko len trpezlivosti museli nazbierať, aby vôbec dokázali upútať pozornosť toho nespútaného, temperamentného a vrtkavého blíženca narodeného počas splnu. 

 

To bolo jej impulzom ku zmene seba samej, no každý človek je individuálnou bytosťou, ktorá má svoju vlastnú cestu. Tých impulzov môžu byť tisícky a pre mnohých to môže byť práve nejaké ochorenie. Hoci pre ňu bola impulzom emocionálna divočina, ktorá ju vystreľovala do výšin, aby si vzápätí nabila držku na dne, prvé na čom sa viditeľne odrazila zmena jej vnímania, myslenia a chápania bol práve zdravotný stav. Chronický zápal močových ciest zmizol :o) ... Zmizli občasné vyrážky na tvári, nepotrebovala viac lieky pri bolestivej menštruácii, či bolesti hlavy.

 

Odstránila energetické blokády, ktoré v jej tele spôsobovali potláčané emócie hnevu, strachu, netrpezlivosti... pokúsila sa prijať a pochopiť všetky tie tŕne v srdci, aby ich následne dokázala pretransformovať na niečo konštruktívne. Na energiu pochopenia, energiu svetla. Pochopenie má rovnaké vibrácie ako láska... Pochopenie lieči.  

 

Našich povestných päť zmyslov naozaj nestačí, náš zrak rovnako ako sluch nie sú schopné zachytávať jemnohmotné úrovne Bytia. Ak je skutočne všetko okolo nás v konečnom dôsledku len energia, tak všetky choroby spôsobuje práve ona... rovnako ako ich dokáže vyliečiť. Deštruktívna energia, ktorú vysielame do buniek prostredníctvom negatívnych emócií ako je stres, strach, hnev ničí tieto bunky a ak niečo dostatočne rýchlo nezmeníme, tak sa to nakoniec prejaví aj na hmotnej úrovni ako nejaké ochorenie, či úraz. Naopak to, čo naše bunky i celé telo dokáže vyliečiť je opačná energia... energia pokoja, uvoľnenia, pochopenia.  

 

Nechať sa pevne polapiť a uväzniť v tom hmotnom svete vnímanom piatimi zmyslami je také  jednoduché... no prekročiť hranice a vstúpiť tak do nadzmyslového je tým najúžasnejším dobrodružstvom. Áno, asi budeme mať neustále potrebu uchopiť všetko čo sa naučíme intelektom, rozumom... mať to podložené vedeckými dôkazmi, ale obávam sa, že intelekt nie je schopný pochopiť niečo čo leží mimo neho. Nekonečno, absolútno, samotné Bytie... Tam, kde končia fakty, tam sa začína predstavivosť... fantázia. Tu nám môže asi najlepšie pomôcť metafyzika, veda o rozumovom postupe od poznávania toho čo je zmyslové, k nadzmyslovému.

Len ten, kto sa odváži pozrieť za horizont poznania povoleného ortodoxnými autoritami, môže rozšíriť svoj vlastný horizont na úroveň poznania bohov.

 

Albert Einstein

Neposlušná

NIE, ona nezavrhuje súčasné zdravotníctvo ako také, nepopiera nevyhnutnosť traumatológov, zubárov, pôrodníkov... dôležitosť narkózy v potrebných prípadoch. Pokrok priniesol veľa významného pre ľudstvo, tak ako priniesol i to bezohľadné, amorálne.  Každá minca má dve strany i palica oba konce... Toľko sme sa toho naučili, toľko sme dokázali... Postavili sme tie najúchvatnejšie zámky, hrady, chrámy... vzlietli sme do výšin... transplantovali srdce. Tak... už zostáva len jediné. Naučiť sa žiť! Keď diabol poprehadzuje morálne hodnoty, môže byť cena za pokrok privysoká.  

 

Stratili sme sa... Niekde na tej ceste, ktorú voláme život, akoby nám niekto neviditeľný vytrhol z rúk kompas, roztočil nás obrovskou rýchlosťou a nechal nás tápať v tme. Napchávame sa hamburgermi, chipsami, zalievame to hektolitrami kokakoly, na všetko máme nejaké pilule, manažérov na život, akoby sme si ho nedokázali s