Niekoľko návykov bohatých ľudí

1. Reinvestícia kapitálu

Bohatý človek vs. zamestnanec. Ten druhý využíva svoj príjem najmä na spotrebu a ten prvý na vytváranie ďalších príjmov. Ak si to ešte viac rozmeníme na drobné, druhý musí obetovať najmä svoj vlastný čas (a nie málo času) a ten prvý sa postupne snaží čas strávený v práci skracovať a zefektívňovať. To znamená, že za určitú časovú jednotku (pol hodinu, hodinu, niekoľko hodín, deň,...) je jeho cieľom postupne sa dopracovať k väčšiemu majetku, k akému by sa zamestnanci dostali až za celý svoj pracovný deň.

Preto má každý z nás dve možnosti – investovať náš kapitál... alebo čas. Funguje to ako váha. Čím viac kapitálu sa investuje, o to menej času bude treba na dosiahnutie želaného výnosu. Postupne. A naopak, čím menej kapitálu niekto investuje, o to viac to musí dohnať prácou. V prvom prípade je to teda o postupnom zhodnocovaní kapitálu. V druhom prípade sa jedná o výmenu čas - peniaze, čas – peniaze a pod. Dáva to zmysel? Čo je podľa vás v tomto prípade lepšie si vybrať? Podľa môjho názoru radšej použiť hlavu a zároveň kapitál.

Samotná reinvestícia kapitálu funguje na základe zloženého úročenia. Takým spôsobom, že ak z kapitálu, ktorý sme investovali, dosiahneme zisk, určitú časť tohto zisku znovu investujeme. Je už na nás, v akom pomere. Napríklad v pomere 1 : 1. Jeho prvá časť sa vráti na investičné účely a s tou druhou... s tou si môžeme robiť, čo uznáme za vhodné. Zábava, jedlo, relax, dovolenka,...

2. Bohatstvo neznamená mať majetok... ale vedieť s ním pracovať

Bohatí ľudia veľmi dobre vedia, že bohatstvo neznamená mať iba majetok. Ale najmä vedieť s ním pracovať. Dá sa získať iba poctivou prácou. Patria sem iba milionári? Určite áno. Ale ako ktorí. Ako prvý príklad uvediem viacerých milionárov, ktorí po určitom čase milionármi už neboli. Určite to poznáte – ľudia, ktorým sa napríklad podarilo vyhrať v lotérii. Dostali výhru niekoľko miliónov eur. Počuli ste už o takýchto ľuďoch? A čo myslíte, na aký čas im výhra vystačila? Väčšinou po určitom čase – roku, dvoch, troch a pod. sa dostali tam, kde boli. Prípadne sa ešte zadlžili. Prečo sa to stalo? Pretože bohatstvo človeka nevyjadrujú peniaze. Vyjadruje ho schopnosť s nimi pracovať.

Možno dodať, že ak rozdiel medzi úspešným a neúspešným človekom je ten, že ak skrachuje neúspešný človek, vec, pri ktorej skrachoval, už znovu nevyskúša. Kdežto ak skrachuje človek, ktorý má najväčší predpoklad byť úspešným a bohatým zároveň, nikdy si svoj ciele nenechá zobrať a bude na nich pracovať i naďalej.

3. Výhovorky neexistujú

Začnem citátom. „Určite poznáte tých ľudí, ktorí na každé riešenie nájdu 5 výhovoriek.“ Bohatí ľudia nepoznajú slovo výhovorka, iba slovo riešenie. Podobne, ako sa zachoval napríklad podnikateľ Artur Gevorkyan - každý, kto v jeho spoločnosti na určitú vec povedal, že „to nejde,“ musel dať spoločnosti 50 centov. Len tak. Ľudia sa natoľko naučili hľadať riešenia, že pokladnička, do ktorej tieto peniaze zbierali, bývala prázdna.

A takto by to mali ľudia brať aj v bežnom živote. Každý z nás má vo viacerých veciach predpoklad na úspech. Ale to, čo nás mnohokrát brzdí, sú naše výhovorky. Preto je základom na úspech prestať sa vyhovárať a skúšať, hľadať riešenia.

4. Opustenie zóny komfortu

Zóna komfortu. Máme ju každý. A vyjadruje, že si chceme v určitom dopriať určitý oddych, zábavu a pod. Ja si však myslím, že takáto zóna komfortu môže miestami prerásť až do lenivosti. A následne do prokrastinácie. Pre vaše ciele je vždy najhorší moment, ak dospejete do zóny komfortu a nebudete ju schopní opustiť.       

Ako sa zachovali bohatí ľudia? Snažili sa vytvoriť si zónu komfortu popri práci. Znamená to teda pracovať tak, aby vás to naozaj bavilo. A aby ste boli po práci čo najmenej vyčerpaný. Nie je predsa nič lepšie ako efektívne pracovať tak, aby vám práca zobrala čo najmenej energie. Najvyššie možné opustenie zóny komfortu je podľa môjho názoru to, keď dospejete do stavu, že ničnerobenie vás prestane baviť. A chcete radšej namiesto toho pracovať na svojich cieľoch.

5. NEUSTÁLE SA VZDELÁVAŤ

Bohatí ľudia väčšinou preferujú neustále vzdelávanie sa. Predsa len, ak sa niekto nevzdeláva a myslí si, že má dostatok vedomostí, postupne upadá. Možno má – ale iba z jednej oblasti. V prvom rade, nikto nie je taký dokonalý, aby sa nemusel naďalej vzdelávať. A v druhom rade, doba sa stále mení, pribúda veľa nových možností, o ktorých je dobré mať informácie čím skôr.

Kým bohatí ľudia preferujú postupné vzdelávanie sa (čítanie kníh), neúspešní preferujú v tomto čase radšej zábavu.

6. POUČIŤ SA Z VLASTNÝCH CHÝB

Ďalším znakom bohatých ľudí je, že sa vždy poučia z vlastných chýb. Chyby nie sú zlé, ale práve naopak. Ak sme niekedy niečo spravili zle, treba sa poučiť a jednoducho si povedať, že takto to nepôjde. A skúšať ďalej.  

Neúspešní reagujú inak – príde prvá prehra, prvý neúspech... ten si často začnú vyčítať až natoľko, že „zahadzujú do koša“ nielen túto, ale aj ostatné príležitosti. Kdežto úspešní, tí vyskúšajú rovnakú vec znovu a znovu. Viackrát. Postupne inými spôsobmi. Ak by sme niečo robili viackrát tým istým spôsobom, je málo pravdepodobné, že sa dopracujeme k odlišnému výsledku. Človek, ktorý sa nepoučí z takýchto chýb, je odsúdený na neúspech. A naopak, človeka, ktorý sa nikdy nevzdáva, nie je možné poraziť.

7. ODSTRAŇOVAŤ NEGATIVIZMUS A NEGATÍVNYCH ĽUDÍ

Negativizmus zbytočne uberá energiu. Zhoršuje náladu. Ľudia si negatívnym myslením v podstate predurčujú neúspech. A preto sa ho bohatí snažia zbavovať. A podobne to platí aj pri negatívnych ľuďoch. Tí sú zdrojom tejto neželanej energie. Aj tých sa treba jednoducho strániť. Negativizmus prispieva našej mysli, že určitú vec nedosiahneme. Preto je lepšie by optimistom vo väčšine prípadov. Avšak, bez odstránenia ružových okuliarov.

Napríklad pri golfistoch závisí 70 percent ich úspechu od toho, čo spravia pred tým, ako „odpália“ loptičku. Zlá nálada a následné spôsobenie nesústredenosti môže zmariť celý úspech.

8. NIKDY NIKOMU NIČ NEZÁVIDIEŤ

Podobne ako negativizmus, tak isto aj závisti sa bohatí ľudia stránia. Funguje to totožne ako negatívna energia - závisť je vyjadrením našej mysle, že to, čo niekomu závidíme, to pravdepodobne nikdy nebudeme mať. Preto je najlepšie tešiť sa z úspechov. Nielen našich. 

Paradoxne – väčšina ľudí v tomto prípade postupuje inak. Málokto si však uvedomí, že ak niekomu niečo závidí, dáva tým najavo, že sa nemá lepšie ako dotyčný.