- 22.09.2017
- 0
- 3034
- 26
- 0
- iamcool.sk
- Blog
- Blog
- Kto je Dominik Kalin? | Dominik Kalin
Kto je Dominik Kalin?

V mojom prvom blogu by som Vám rád predstavil svoju osobnosť. Je mi jasné, že to nebude najzaujímavejšie čítanie pre ľudí, ktorým nie som známy. Však koho zaujíma nejaký Dominik Kalin :)
Chronologicky pôjdem opačne a začnem prítomnosťou, potom sa začnem vŕtať v mojej minulosti.
Mám 24 rokov a som srdcom aj bydliskom Trenčan. Pracujem ako vedúci prevádzky v Trenčíne, ktorá sa zaoberá obchodom s podlahovými krytinami. Práca ma baví, vykonávam ju svedomito, kvalitne a poctivo, no niekedy potrebujem aj tak vypnúť. Najväčšie odreagovanie pre mňa sú priateľka, rodina, priatelia, no a šport sem neoddeliteľne patrí tiež. Hrám badminton za klub TJ CEVA, rád navštevujem fitness centrá a čas od času, keď je na to počasie si ideme s priateľkou zabehať. V lete mám rád turistiku a v zime chodím veľmi rád lyžovať na hory. Toto som ja v súčastnosti :)
Minulosť, respektíve detstvo, by som rád rozdelil na 3 časti. Vnímam to takto, pretože som striedavo býval od narodenia do svojich 12 rokov v Trenčíne, neskôr od 12-15 rokov si ma otec z istých dôvodov, ktoré uvediem nižšie, brával so sebou na týždňovky do Bratislavy a obdobie od 15- 22 rokov.
• 0-12
Narodil som sa 22.11.1992 v Trenčíne. Ako dieťa som vraj bol neskutočne uplakaný, reval som od rána do večera, čiže mami a oci, ďakujem že ste to tak famózne zvládli. V škôlke zo mňa bolo tiež kopec „radosti“. Čo na to povedať, asi sa mi tam nepáčilo. :) Nepomáhalo ma unaviť ani tak, že som hrával hokej. Stále som mal kopec energie robiť zlobu. Na základnej škole som pokračoval vo svojom trende vytŕčať z davu. Preto ma hneď po dvoch týždňoch premiestnili do inej triedy, v ktorej triedna učiteľka bola známa mojich rodičov a obetovala sa. Týmto Vás zdravím pani Makišová. :) Škola ma veľmi nebavila, no šport, to áno! Upustil som od hokeja, vlastne nie ja, ale otec, keď som bol 9 ročný a začal som hrávať badminton. Stále som mal ale tú démonickú energiu a zlobu som robil naďalej. Po troch rokoch som od tohto správania stále neupúšťal a teda otec, vtedy chodiaci už na týždňovky do Bratislavy, bol nútený si ma brávať so sebou.
• 12-15
Tvrdá ruka otca mi rozhodne chýbala a tak som sa zrazu objavil v Bratislave. Trvalo mi pár mesiacov kým som si zvykol, že už nie som doma a dres Dukly sa na telesnú počas play-off so Slovanom nemá nosiť. :) Samozrejme spolužiaci to brali ako provokáciu a nezapísal som sa najlepšie. Nasledovali 3 roky, počas ktorých som sa cítil ako sám vojak v poli. Ešteže som mal aj tam svoj šport a nemusel som sa nudiť doma skoro ani jeden deň. Hrával som tam s hráčmi, ktorých som poznal z turnajov a to mi spríjemňovalo pobyt v Bratislave. Posledný deň v Bratislave si pamätám akoby bol včera. Bol to deň, kedy sa písal monitor. Napísal som ho a utekal usmiaty domov, tešiac sa na ďalšiu etapu života, na návrat do Trenčína.
• 15-22
Návrat do Trenčína bol celkom zaujímavý. Riaditeľ bývalej základnej školy ma nechcel vziať späť. Prečo asi? :) Hovorím si OK, veď je to iba posledný polrok na základnej. Otec ma teda prihlásil na inú školu a bol som nakoniec rád, pretože som tu spoznal opäť kopec nových kamarátov. Neskôr ma prijali na strednú školu podnikania v Trenčíne. Priznám sa, že aj napriek zaujímavému názvu ma stále viac bavil badminton ako tá škola. Škola ma veľmi nebavila, no aj tak som ju zvládal bez nutnosti učenia sa, aj keď som nepatril k jednotkárom. Školu som ukončil úspešne maturitou a hneď som sa zamestnal tam, kde som bol ako doma, na M-Sporte ako recepčný a osobný tréner badmintonu. Trénoval som malé deti, dorast aj dospelých amatérov. Neskôr prišla ponuka robiť pre novootvorenú firmu obchodno-technického poradcu. Paráááda, služobné auto, telefón a notebook. Radosť trvala krátko, neprešiel ani rok a projekt padol. Zažil som si nepekné obdobie života, kedy som bol nútený behať po stavbách, no teraz to s odstupom času beriem ako super skúsenosť. Po nejakej dobe s kladivom a uťahovačkou som sa zamestnal vo firme, kde som dodnes, ako ste sa už dočítali v úvode a takto som spokojný. :)
- Zaradené v: Blog
- Značky: blog charizma komunikácia skúsenosť talent životný štýl životopis
- 14.06.2015
Afirmácie - pomocníci úspešných ľudí
- 30.10.2015
Nie ste prihlásený.
Ak chcete pridať komentár, vpíšte svoje prihlasovacie údaje. Systém Vás automaticky prihlási. Ak nemáte konto na iamcool.sk, urobte si krátku registráciu