Kto je Dominik Kalin?

V mojom prvom blogu by som Vám rád predstavil svoju osobnosť. Je mi jasné, že to nebude najzaujímavejšie čítanie pre ľudí, ktorým nie som známy. Však koho zaujíma nejaký Dominik Kalin :)

Chronologicky pôjdem opačne a začnem prítomnosťou, potom sa začnem vŕtať v mojej minulosti.

Mám 24 rokov a som srdcom aj bydliskom Trenčan. Pracujem ako vedúci prevádzky v Trenčíne, ktorá sa zaoberá obchodom s podlahovými krytinami. Práca ma baví, vykonávam ju svedomito, kvalitne a poctivo, no niekedy potrebujem aj tak vypnúť. Najväčšie odreagovanie pre mňa sú priateľka, rodina, priatelia, no a šport sem neoddeliteľne patrí tiež. Hrám badminton za klub TJ CEVA, rád navštevujem fitness centrá a čas od času, keď je na to počasie si ideme s priateľkou zabehať. V lete mám rád turistiku a v zime chodím veľmi rád lyžovať na hory. Toto som ja v súčastnosti :)

Minulosť, respektíve detstvo, by som rád rozdelil na 3 časti. Vnímam to takto, pretože som striedavo býval od narodenia do svojich 12 rokov v Trenčíne, neskôr od 12-15 rokov si ma otec z istých dôvodov, ktoré uvediem nižšie, brával so sebou na týždňovky do Bratislavy a obdobie od 15- 22 rokov.

• 0-12

Narodil som sa 22.11.1992 v Trenčíne. Ako dieťa som vraj bol neskutočne uplakaný, reval som od rána do večera, čiže mami a oci, ďakujem že ste to tak famózne zvládli. V škôlke zo mňa bolo tiež kopec „radosti“. Čo na to povedať, asi sa mi tam nepáčilo. :) Nepomáhalo ma unaviť ani tak, že som hrával hokej. Stále som mal kopec energie robiť zlobu. Na základnej škole som pokračoval vo svojom trende vytŕčať z davu. Preto ma hneď po dvoch týždňoch premiestnili do inej triedy, v ktorej triedna učiteľka bola známa mojich rodičov a obetovala sa. Týmto Vás zdravím pani Makišová. :) Škola ma veľmi nebavila, no šport, to áno! Upustil som od hokeja, vlastne nie ja, ale otec, keď som bol 9 ročný a začal som hrávať badminton. Stále som mal ale tú démonickú energiu a zlobu som robil naďalej. Po troch rokoch som od tohto správania stále neupúšťal a teda otec, vtedy chodiaci už na týždňovky do Bratislavy, bol nútený si ma brávať so sebou.