Klientelizmus? Sem s ním

Nerád sa zaoberám politikou. Ale za posledné mesiace sa mi do "merku" dostala práve kvôli politike jedna téma - klientelizmus. Všetci tí Bašternákovia, Kočnerovia (alebo snáď Kočneri?) a podobní, ma donútili zamyslieť sa nad jednou vecou. Čo je to vlastne klientelizmus? A je skutočne zlý?

Na prvú otázku mi relatívne rýchlo odpovedal slovník:

klientelizmus -mu muž. r. publ. - uprednostňovanie istých klientov (vzhľadom na vlastné záujmy, výhody ap.), protekcionárstvo

Tá druhá mi však už dala zabrať viac.

Na prvý pohľad bola odpoveď nad slnko jasnejšia. Samozrejme, že klientelizmus musí byť zlý. Veď všade o ňom čítam, pozerám či počúvam len v negatívnych spojeniach. Vo vláde si medzi sebou prihrávajú kamaráti zákazky, obchádzajú transparentné tendre, len aby si nasypali do vrecka viac a viac EUR. Čistá zloba.

Ale potom som sa nad tým zamyslel z opačnej strany, z mojej. Z pohľadu "obyčajného človeka". A zistil som, že sa "klientelizmu" dopúšťam dennodenne.

Už o mne určite viete, že mám "úchylku" na malé pekárne, na miestne obchody.

Som teda "klientelista", keď zaplatím viac napríklad za čokoládu - ak môžem niečo v porovnateľnej kvalite zohnať zo supermarketu, za oveľa nižšiu cenu?

Svojim spôsobom áno. Lebo ak by sa niečoho podobného dopustil verejný činiteľ za štátne peniaze (Hej Ego, hádžem na teba CTečkom), ukameňovali by ho.

Ale pre mňa má nákup lokálnych vecí pridanú hodnotu. Poznám sa so svojim pekárom. Viem, že robí poctivo. Snaží sa. Buduje svoj malý biznis. Keď k nemu prídem, porozprávame sa ako starí známi. A toto mi stojí za tie peniaze navyše.