Fotografia je radosť - "uhol pohľadu" - pocity

Dnešný článok je “prelomový” keďže ak dnes uvedené “pravidlá” skombinujete s tými predchádzajúcimi, to vám zaistí že vaše fotky budú nie len krajšie ale budete môcť “vytvárať” aj pocity. Pre rekapituláciu si uvedieme, že doteraz sme si spomenuli: horizont, stred vs. bok - kam fotiť hlavný objekt, úroveň očí vs. z hora - ako fotiť hlavný objekt, hlavná téma a posolstvo fotky. Ešte jedna dobrá správa, všetky veci, ktoré som spomenul, sa dajú ľahko zvládnuť aj so smartphonom. 

Poznáme pár dôležitých “pravidiel", vynára sa otázka či fotiť horizontálne alebo vertikálne? Nejedná sa o matematiku, exaktná odpoveď na túto otázku neexistuje. Môže nám pomôcť nasledovná rada: Ak sa v zábere nachádza viacero horizontálnych línií tak fotíme horizontálne - na šírku, ak viac vertikálnych línií tak fotíme vertikálne - na výšku. Môžete si všimnúť, že veľakrát sa portrét fotí na výšku a krajinka na šírku. Uvediem jeden veľmi známy príklad - Šikmú vežu v Pise, ktorá to pekne ilustruje (nie sú to moje fotky, zdroj je uvedený pod fotkou) a ďalej stromy v rôznych podobách.

Teraz sa dostávame k na začiatku spomínaným pocitom. Hovorím o žabej a vtáčej perspektíve. Prečo pocity? Žabou perspektívou môžeme dosiahnuť pocit monumentálnosti, veľkoleposti, dominancie hlavného objektu. Ako? Veľmi jednoducho povedané fotíme smerom hore. Pri vtáčej perspektíve to je práve naopak. Fotíme smerom dole, objekt fotografie sa nachádza nižšie a akoby strácal na dôležitosti. Samozrejme, ani tu neplatí čiernobiele videnie. 

Kým si to ukážeme na príklade, predstavte si súdnu sieň. Sudca sedí vo svojom kresle, vyššie ako ostatní. Ľudia sa naňho pozerajú smerom hore, pôsobí veľmi dôležito, majestátne. To isté ale naopak. Sudca ktorý sedí hore vo svojom kresle, sa pozerá na súdnu sieň, pričom z jeho pohľadu nikto nevyniká. Možno som to prehnal, avšak pekne to ilustruje čo som snažil vyššie napísať.