Fotografia je radosť - “uhol pohľadu” - Hlavná téma

Dnes sa pozrieme na fotografiu ako komunikačný prostriedok a to do určitej miery aj v kontexte pravidiel spomenutých v minulom článku. Možno to znie ťažkopádne ale je to veľmi jednoduché. Fotografia ako taká je aj komunikačným prostriedkom. Aby sme to divákovi uľahčili, fotografia by mala mať svoju ústrednú tému. Nemusí to znamenať nič zložité, môže to byť psík ležiaci v tráve, západ slnka, dieťa, dážď atď. Jedná sa výlučne o to, že ústredná téma je nadriadená ostatným “zložkám” na fotke. Ľuďsky povedané, dbáme na to aby neboli na fotke zbytočnosti, ktoré odlákajú pozornosť, alebo dva rovnocenné objekty.

Veď sa len pozrime na nižšie uvedený príklad.

Čo je ústrednou témou fotky? Psík. Čo komunikuje fotka? Psík leží v tráve. Kvety sú rozkvitnuté, tým pádom vieme, že je jar a pritom pekne zapasujú do fotografie ako celku. Inými slovami nie sú rušivým elementom. Možno si poviete, že príliš veľa rečí, avšak všetky tieto veci podvedome vnímame. Ak by boli v pozadí vidieť činžiaky, ktoré tam reálne boli, čo by bolo hlavnou tému? Predsa stále psík, avšak už by sme podvedome rozmýšľali, kde to len môže byť: Petržalka, Bratislava? atď. To isté platí, aj keď si fotíme napr. dieťa, prírodu všeobecne, auto atď. 

Aby to nebolo len o slovách, tu je ďalší príklad.

Aký máte z toho pocit? Čo si všímate ako prvé? O čom je tá fotka? Predsa o deťoch (tváre sú rozmazané naschvál). Aj nechcene vnímame to okolie, tie veci a núti nás to zamyslieť na úkor “objektov” v tomto prípade detí. Napr. ktorá z nich je školáčka (vidieť časť školskej tašky); zrejme detská izba (ako je len usporiadaná) atď. A všimnite si, že vás vaše oči ťahajú automaticky na najsvetlešie miesto tj. na svetlú záclonu nad ďeťmi. Pri porovnaní s prvou fotkou, tu neboli dodržané pravidlá spomenuté v prvom článku. Tá fotka je pre niekoho stále veľmi cenná, ja sa len snažím poukázať na to, že aby bola krajšia stačí tak veľmi málo, stači "zmeniť uhol pohľadu".

Dajme si aj iný príklad, menej estetický, ale praktický. Máme novú skriňu. Chceme sa ňou pochváliť (fotky nižšie). Čo vnímame okrem skrine na prvej fotke? Aká to len môže byť izba tam vzadu? Tu sme si uviedli aj orezanú fotografiu. Rečnícka otázka: Ak mala byť zdokumentovaná skriňa, pri ktorej fotke sa na ňu vieme viac koncentrovať?

Môžem vám “prezradiť" že s témou v podstate ide ruka v ruke “posolstvo”, inak povedané čo fotografia komunikuje, čo tým chcel autor povedať? Tejto téme sa ešte budeme venovať podrobnejšie v neskorších článkoch. Pozrite si príklady nižšie, kde je hlavný objekt ľahko identifikovateľný, predsa pocítite rozdiel. Pri prvom príklade vidíme, že žena ide dole schodmi. Vidíme veľa schodíšť, veľký priestor a našu hlavnú postavu. Automaticky pociťujeme/vnímame, že tam je sama. V podstate to isté vidíme aj pri druhej fotke, predsa ten pocit zmizol. Vidíme ženu, ktorá ide dole schodmi, ale nič viac. Nevnímame tú samotu. To isté platí aj pri druhom príklade. Príbehom je vtáčik, ktorý je z ruky. Síce aj pri druhej fotke vieme identifikovať hlavný objekt, je aj dobre odfotený, ale chýba nám tam ten príbeh.

Samozrejme nemusí mať každá fotografia svoj príbeh, to len ako inšpirácia, že často stačí pár malých krokov a viete vyvolať úplne iné pocity. 

Ak ste sa dostali až sem, úprimne ma to teší a zo srdca vám ďakujem. Na záver si uvedieme ešte pár dobrých príkladov pre inšpiráciu na tému “hlavná téma”:

Cieľom je mať radosť z toho, že si fotíte to, čo baví vás. Ak sa to dá lepšie, tak prečo nie? Verte tomu, že aj vy sami budete mať lepší pocit z vlastných fotiek. 

PS: Nie som fotograf, fotografia ma iba baví a to veľmi. Absolvoval som interaktívny kurz o kompozícii.

PPS: Fotky boli fotené mobilom alebo jednoduchým kompaktom - automatický režim.

Michal

Vidím, lebo verím!